Pre návštevníkov boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho múzeum usporiadalo až 13 výstav. Verejnosti boli prostredníctvom výstav priblížené rôznorodé témy, ako napríklad ochrana prírody v regióne pod hlavičkou Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina a jej výročie, kúpeľný život v 19. storočí, šaty a kostýmy cisárovnej Sisi, 25-ročná história hudobnej skupiny MADUAR, ďalej to boli výstavy o havranoch či bocianovi, ale aj o významných osobnostiach, ako napríklad István Hatvani, Kálmán Tichy či žijúci reštaurátor Miroslav Janšto. Dve výstavy boli zamerané aj na detskú tvorbu, jednou bola súťažná výstava na tému rómskeho života a do druhej sa deti zapojili kresbami o bocianovi. Všetky detské práce boli súčasťou rovnomenných výstav.
Výstavu o Istvánovi Hatvanim pripravilo múzeum s osobitným dôrazom a snahou upriamiť pozornosť na túto verejnosti málo známu avšak významnú osobnosť regiónu, zároveň rimavskosobotského rodáka. Hoci bola výstava rozsahovo skromná, ponúkala bohatý obsah. Napriek malému počtu predmetov, ktoré sa po tomto polyhistorovi zachovali, a pomocou zaujímavých sprievodných textov sa mohol návštevník mnoho dozvedieť nielen o I. Hatvanim, ale aj o dobe, v ktorej žil, o mnohých vedných odboroch, ktorým sa venoval a v neposlednom rade aj o tom, prečo sa mu hovorilo „diabolský profesor“ či „uhorský Faust“. K výstave bol vydaný aj rovnomenný katalóg a ak ste výstavu do 31. januára v priestoroch múzea nestihli navštíviť, všetky tieto zaujímavosti v katalógu nájdete. Zakúpiť si ho môžete v múzeu aj po skončení výstavy.
Z pohľadu návštevnosti sú zaujímavé tri výstavy. Jednou bola výstava s názvom „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“, ktorú navštívilo spolu 2 996 návštevníkov. Prispel k tomu aj fakt, že výstava trvala takmer pol roka. Približne rovnako trvala aj výstava „25 rokov MADUARU“ a pri nej sme zaevidovali 2 487 priaznivcov. Na území Slovenska bola toto prvá výstava, ktorá sa venovala histórii hudobnej skupiny. Jej príprava bola pre nás o to vzácnejšia, že jej členovia sú rimavskosobotskí rodáci. Bezpochyby najatraktívnejšou a najexkluzívnejšou výstavou v roku 2019 bola výstava „Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Hoci bola v priestoroch múzea sprístupnená verejnosti iba jeden mesiac, navštívilo ju spolu 2 131 návštevníkov. Bola dovezená zo zahraničia a ak vezmeme do úvahy počet návštevníkov a trvanie výstavy, tak ju môžeme jednoznačne označiť za najnavštevovanejšiu výstavu roku 2019.
Najmenej návštevníkov (62) sme v roku 2019 zaznamenali na výstave „Bocian 2019“, ktorá bola zároveň prehliadkou detskej tvorby s touto témou. Výstava pretrvávala do 20. januára 2020. Z pretrvávajúcich výstav, ktoré ešte v roku 2020 môžu návštevníci vidieť spomenieme výstavu sprístupnenú v decembri 2019 „Nieto majstra nad kováča...“, ktorá v širšom zábere približuje tému tohto významného kovospracujúceho remesla od najstarších dôb až do konca 19. storočia. Výstavu si môžu návštevníci pozrieť v priestoroch múzea ešte do 19. marca 2020.
Sprievodné aktivity sa v roku 2019 viazali vo veľkej miere hlavne na stále expozície. Bolo vytvorených a realizovaných niekoľko nových programov, ako napríklad „Malý kronikár“ (v 3 verziách pre rôzne ročníky), ďalej „Virtuálna archeológia“, „Maľovaná história“, „Maľované truhlice“ a tiež „SNP a 2. svetová vojna v regióne Gemer-Malohont a ich dôsledky“. Rovnako zaujímavou bola aj sprievodná aktivita k výstave o I. Hatvanim s názvom „Ťažký život študenta v čase protireformácie a diabolský profesor z Rimavskej Soboty – detektor zaujímavostí“. Všetky aktivity vo veľkej miere pozitívne ovplyvnili návštevnosť múzea, spolu bolo realizovaných takmer 140 rôznorodých aktivít, či animačných programov.
Prvou výstavou, ktorú múzeum sprístupní verejnosti už vo februári 2020 bude výstava „Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho a história merania času pod vodou“. Výstava predstaví viac ako 240 kusov potápačských hodiniek zo zbierky Petra Ferdinandyho z Revúcej a priblíži odlišnosť merania času v extrémnych podmienkach, na aké sú určené. Rovnako vo februári otvoríme verejnosti dobre známu výstavu „Vesmír očami detí“. Je to tradičná súťažná prehliadka výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných a materských škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru.
V roku 2020 pripravujeme pre verejnosť niekoľko atraktívnych a exkluzívnych výstav. Okrem už spomenutých to bude určite aj výstava „Bricklandia. Výstava kociek z lega“, ale aj výstava „Exotika v múzeu“. Medzi novými výstavami budú už tradične aj tie, ktoré sa venujú zaujímavým remeslám či predmetom tradičnej ľudovej kultúry. Tradičnú výrobu kyjatických hračiek v súčasnej podobe predstaví výstava „Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho“ a zaujímavou bude aj výstava „Pôvab kraslíc“, ktorej obsah bude vychádzať z rozsiahlej zbierky kraslíc vo fonde múzea. Výtvarné umenie bude v tomto roku zastúpené výstavou „Šarlota Bottová. Výber z tvorby.“, ktorá predstaví mladú talentovanú výtvarníčku z Rimavskej Bane a tiež výstavou „Výber diel z pozostalosti Júliusa – Gyulu Szabóa“. Táto sa bude venovať výberu 30-35 diel maliarovej tvorby z polovice 20. storočia. Prírodovedné výstavy sa budú tiež venovať zaujímavým témam. Jedna bude hovoriť o inšpirácii ľudských vynálezov a techniky v prírode a v riešeniach „odkukaných“ od prírody „Bionika – príroda na to prišla prvá“ a druhá predstaví šikovnosť žiakov druhého stupňa základných škôl pri výrobe kŕmidla pre vtáky na súťažnej prehliadke s názvom „Najkrajšie kŕmidlo“. V roku 2020 usporiadame už X. ročník.
Z historických tém sa v tomto roku budeme venovať okrem spomínanej „Exotiky v múzeu“ aj jednej z významných osobností z histórie samotného Gemersko-malohontského múzea a to jeho zakladateľovi a prvému riaditeľovi Jánovi Fábrymu. Pri príležitosti 190. výročia jeho narodenia predstavíme verejnosti jeho životnú dráhu a dielo výstavou „János Fábry (1830 – 1907)“. V rámci histórie sa dotkneme aj reformácie a to výstavou „Vyšívaná história reformácie na Slovensku“. Téma bude prezentovaná prostredníctvom 16-tich veľkorozmerných vyšívaných obrazov, ktorých autorkou je Jana Krivošová, prvá profesorka architektúry na Slovensku.
Z kultúrno-spoločenských aktivít, ktoré múzeum pripravuje pre svojich návštevníkov má najväčšiu popularitu podujatie „Noc múzeí a galérií“. Ide o sobotný májový večer a časť nočných hodín, kedy je múzeum otvorené pre návštevníkov v netradičnom čase. Podujatie má už svojich stálych priaznivcov, ktorí takmer každoročne využívajú ponúkanú možnosť komentovaných prehliadok v priestoroch múzea. Okrem toho je pripravený aj bohatý a zaujímavý sprievodný program. Podujatie v roku 2019 navštívilo spolu 747 návštevníkov, čo je oproti roku 2018 (485) nárast takmer o polovicu. V roku 2020 múzeum plánuje realizovať už XVI. ročník tohto podujatia, rovnako ako rôzne sprievodné podujatia a aktivity, ktorými sa snaží vhodne doplniť témy tak expozícií ako aj nových výstav.
Múzeum každoročne vydáva niekoľko publikácií. Medzi nimi už tradične nechýba zborník Gemersko-malohontského múzea „Gemer-Malohont“, v roku 2018 bol vydaný už 14-ty ročník a v roku 2019 bol najpredávanejšou knihou v múzeu. 15-ty ročník práve vychádza a od začiatku februára bude záujemcom k dispozícii v múzeu. Koncom roka 2019 múzeum vydalo zaujímavú knihu „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“. Autorkou je Oľga Bodorová, súčasná riaditeľka múzea a záujemcom o túto tému bude k dispozícii od februára 2020.
V druhej polovici roku 2019 Gemersko-malohontské múzeum dosť výrazne zmenilo a upravilo otváraciu dobu. V auguste sa predĺžila otváracia doba do 18:00 hod. počas celého týždňa. Po skončení letnej sezóny - od októbra 2019 je múzeum v pondelok zatvorené. Múzeum je otvorené od utorka až do nedele, aj mimo letnej sezóny.
V roku 2020 je otváracia doba múzea nasledovná:
január - december: Pondelok – zatvorené
jún – september (letná sezóna): Utorok – Piatok 9:00 – 18:00
október – máj: Utorok – Piatok 9:00 – 17:00
jún – september (letná sezóna): Sobota – Nedeľa: 13:00 – 18:00
október - máj: Sobota – Nedeľa: 13:00 – 17:00
Všetky aktuálne informácie o výstavách, sprievodných aktivitách a podujatiach, ako aj o spomenutej otváracej dobe nájdete na www.gmmuzeum.sk.
PhDr. Elena Lindisová
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).