Pre návštevníkov boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho múzeum usporiadalo až 13 výstav. Verejnosti boli prostredníctvom výstav priblížené rôznorodé témy, ako napríklad ochrana prírody v regióne pod hlavičkou Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina a jej výročie, kúpeľný život v 19. storočí, šaty a kostýmy cisárovnej Sisi, 25-ročná história hudobnej skupiny MADUAR, ďalej to boli výstavy o havranoch či bocianovi, ale aj o významných osobnostiach, ako napríklad István Hatvani, Kálmán Tichy či žijúci reštaurátor Miroslav Janšto. Dve výstavy boli zamerané aj na detskú tvorbu, jednou bola súťažná výstava na tému rómskeho života a do druhej sa deti zapojili kresbami o bocianovi. Všetky detské práce boli súčasťou rovnomenných výstav.
Výstavu o Istvánovi Hatvanim pripravilo múzeum s osobitným dôrazom a snahou upriamiť pozornosť na túto verejnosti málo známu avšak významnú osobnosť regiónu, zároveň rimavskosobotského rodáka. Hoci bola výstava rozsahovo skromná, ponúkala bohatý obsah. Napriek malému počtu predmetov, ktoré sa po tomto polyhistorovi zachovali, a pomocou zaujímavých sprievodných textov sa mohol návštevník mnoho dozvedieť nielen o I. Hatvanim, ale aj o dobe, v ktorej žil, o mnohých vedných odboroch, ktorým sa venoval a v neposlednom rade aj o tom, prečo sa mu hovorilo „diabolský profesor“ či „uhorský Faust“. K výstave bol vydaný aj rovnomenný katalóg a ak ste výstavu do 31. januára v priestoroch múzea nestihli navštíviť, všetky tieto zaujímavosti v katalógu nájdete. Zakúpiť si ho môžete v múzeu aj po skončení výstavy.
Z pohľadu návštevnosti sú zaujímavé tri výstavy. Jednou bola výstava s názvom „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“, ktorú navštívilo spolu 2 996 návštevníkov. Prispel k tomu aj fakt, že výstava trvala takmer pol roka. Približne rovnako trvala aj výstava „25 rokov MADUARU“ a pri nej sme zaevidovali 2 487 priaznivcov. Na území Slovenska bola toto prvá výstava, ktorá sa venovala histórii hudobnej skupiny. Jej príprava bola pre nás o to vzácnejšia, že jej členovia sú rimavskosobotskí rodáci. Bezpochyby najatraktívnejšou a najexkluzívnejšou výstavou v roku 2019 bola výstava „Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Hoci bola v priestoroch múzea sprístupnená verejnosti iba jeden mesiac, navštívilo ju spolu 2 131 návštevníkov. Bola dovezená zo zahraničia a ak vezmeme do úvahy počet návštevníkov a trvanie výstavy, tak ju môžeme jednoznačne označiť za najnavštevovanejšiu výstavu roku 2019.
Najmenej návštevníkov (62) sme v roku 2019 zaznamenali na výstave „Bocian 2019“, ktorá bola zároveň prehliadkou detskej tvorby s touto témou. Výstava pretrvávala do 20. januára 2020. Z pretrvávajúcich výstav, ktoré ešte v roku 2020 môžu návštevníci vidieť spomenieme výstavu sprístupnenú v decembri 2019 „Nieto majstra nad kováča...“, ktorá v širšom zábere približuje tému tohto významného kovospracujúceho remesla od najstarších dôb až do konca 19. storočia. Výstavu si môžu návštevníci pozrieť v priestoroch múzea ešte do 19. marca 2020.
Sprievodné aktivity sa v roku 2019 viazali vo veľkej miere hlavne na stále expozície. Bolo vytvorených a realizovaných niekoľko nových programov, ako napríklad „Malý kronikár“ (v 3 verziách pre rôzne ročníky), ďalej „Virtuálna archeológia“, „Maľovaná história“, „Maľované truhlice“ a tiež „SNP a 2. svetová vojna v regióne Gemer-Malohont a ich dôsledky“. Rovnako zaujímavou bola aj sprievodná aktivita k výstave o I. Hatvanim s názvom „Ťažký život študenta v čase protireformácie a diabolský profesor z Rimavskej Soboty – detektor zaujímavostí“. Všetky aktivity vo veľkej miere pozitívne ovplyvnili návštevnosť múzea, spolu bolo realizovaných takmer 140 rôznorodých aktivít, či animačných programov.
Prvou výstavou, ktorú múzeum sprístupní verejnosti už vo februári 2020 bude výstava „Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho a história merania času pod vodou“. Výstava predstaví viac ako 240 kusov potápačských hodiniek zo zbierky Petra Ferdinandyho z Revúcej a priblíži odlišnosť merania času v extrémnych podmienkach, na aké sú určené. Rovnako vo februári otvoríme verejnosti dobre známu výstavu „Vesmír očami detí“. Je to tradičná súťažná prehliadka výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných a materských škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru.
V roku 2020 pripravujeme pre verejnosť niekoľko atraktívnych a exkluzívnych výstav. Okrem už spomenutých to bude určite aj výstava „Bricklandia. Výstava kociek z lega“, ale aj výstava „Exotika v múzeu“. Medzi novými výstavami budú už tradične aj tie, ktoré sa venujú zaujímavým remeslám či predmetom tradičnej ľudovej kultúry. Tradičnú výrobu kyjatických hračiek v súčasnej podobe predstaví výstava „Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho“ a zaujímavou bude aj výstava „Pôvab kraslíc“, ktorej obsah bude vychádzať z rozsiahlej zbierky kraslíc vo fonde múzea. Výtvarné umenie bude v tomto roku zastúpené výstavou „Šarlota Bottová. Výber z tvorby.“, ktorá predstaví mladú talentovanú výtvarníčku z Rimavskej Bane a tiež výstavou „Výber diel z pozostalosti Júliusa – Gyulu Szabóa“. Táto sa bude venovať výberu 30-35 diel maliarovej tvorby z polovice 20. storočia. Prírodovedné výstavy sa budú tiež venovať zaujímavým témam. Jedna bude hovoriť o inšpirácii ľudských vynálezov a techniky v prírode a v riešeniach „odkukaných“ od prírody „Bionika – príroda na to prišla prvá“ a druhá predstaví šikovnosť žiakov druhého stupňa základných škôl pri výrobe kŕmidla pre vtáky na súťažnej prehliadke s názvom „Najkrajšie kŕmidlo“. V roku 2020 usporiadame už X. ročník.
Z historických tém sa v tomto roku budeme venovať okrem spomínanej „Exotiky v múzeu“ aj jednej z významných osobností z histórie samotného Gemersko-malohontského múzea a to jeho zakladateľovi a prvému riaditeľovi Jánovi Fábrymu. Pri príležitosti 190. výročia jeho narodenia predstavíme verejnosti jeho životnú dráhu a dielo výstavou „János Fábry (1830 – 1907)“. V rámci histórie sa dotkneme aj reformácie a to výstavou „Vyšívaná história reformácie na Slovensku“. Téma bude prezentovaná prostredníctvom 16-tich veľkorozmerných vyšívaných obrazov, ktorých autorkou je Jana Krivošová, prvá profesorka architektúry na Slovensku.
Z kultúrno-spoločenských aktivít, ktoré múzeum pripravuje pre svojich návštevníkov má najväčšiu popularitu podujatie „Noc múzeí a galérií“. Ide o sobotný májový večer a časť nočných hodín, kedy je múzeum otvorené pre návštevníkov v netradičnom čase. Podujatie má už svojich stálych priaznivcov, ktorí takmer každoročne využívajú ponúkanú možnosť komentovaných prehliadok v priestoroch múzea. Okrem toho je pripravený aj bohatý a zaujímavý sprievodný program. Podujatie v roku 2019 navštívilo spolu 747 návštevníkov, čo je oproti roku 2018 (485) nárast takmer o polovicu. V roku 2020 múzeum plánuje realizovať už XVI. ročník tohto podujatia, rovnako ako rôzne sprievodné podujatia a aktivity, ktorými sa snaží vhodne doplniť témy tak expozícií ako aj nových výstav.
Múzeum každoročne vydáva niekoľko publikácií. Medzi nimi už tradične nechýba zborník Gemersko-malohontského múzea „Gemer-Malohont“, v roku 2018 bol vydaný už 14-ty ročník a v roku 2019 bol najpredávanejšou knihou v múzeu. 15-ty ročník práve vychádza a od začiatku februára bude záujemcom k dispozícii v múzeu. Koncom roka 2019 múzeum vydalo zaujímavú knihu „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“. Autorkou je Oľga Bodorová, súčasná riaditeľka múzea a záujemcom o túto tému bude k dispozícii od februára 2020.
V druhej polovici roku 2019 Gemersko-malohontské múzeum dosť výrazne zmenilo a upravilo otváraciu dobu. V auguste sa predĺžila otváracia doba do 18:00 hod. počas celého týždňa. Po skončení letnej sezóny - od októbra 2019 je múzeum v pondelok zatvorené. Múzeum je otvorené od utorka až do nedele, aj mimo letnej sezóny.
V roku 2020 je otváracia doba múzea nasledovná:
január - december: Pondelok – zatvorené
jún – september (letná sezóna): Utorok – Piatok 9:00 – 18:00
október – máj: Utorok – Piatok 9:00 – 17:00
jún – september (letná sezóna): Sobota – Nedeľa: 13:00 – 18:00
október - máj: Sobota – Nedeľa: 13:00 – 17:00
Všetky aktuálne informácie o výstavách, sprievodných aktivitách a podujatiach, ako aj o spomenutej otváracej dobe nájdete na www.gmmuzeum.sk.
PhDr. Elena Lindisová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-