Kultúrno-výchovná a múzejno-pedagogická aktivita s názvom: „Krehká krása zrodená v ohni a tvoja kreativita – mladý dizajnér a návrhár... navrhni motív...“ je zameraná na doplnenie informácií o procesoch, ktoré s kováčskym remeslom nevyhnutne súvisia, ako napríklad baníctvo a hutníctvo. Tým aktivita ponúka poznanie o „železnej ceste“, teda o putovaní základných surovín, ktoré sa začína v bani a končí v kováčskej vyhni. „Ťažiskom aktivity je štvrtá úloha, ktorá dá možnosť stať sa pomyselným návrhárom, ktorý vytvorí motív pre kováčske dielo. Pri tvorbe návrhov sa „návrhár“ môže inšpirovať pripravenými motívmi v podobe farebných obrázkov, obsahom samotnej výstavy alebo prechádzkou okolo budovy múzea, kde tiež načerpá mnoho inšpirácií,“ dopĺňa informáciu pani Elena Lindisová.
 |
 |
 |
Aktivita je určená najmä žiakom základných a stredných škôl. Vhodne však môže spestriť návštevu výstavy aj všetkým individuálnym návštevníkom, ak prejavia o ňu záujem.
„Múzeum touto aktivitou ponúka vhodnú motiváciu nie len pre pedagógov a žiakov ako doplnok vyučovania, ale aj pre individuálnych záujemcov, ktorí sa ňou môžu inšpirovať a zaujímavo využiť voľný čas počas jarných prázdnin,“ informuje ďalej E. Lindisová.
Výstava aj aktivita potrvá do 19. marca 2020. Navštíviť ju môžete od utorka do piatka v čase od 9:00 do 17:00 a v čase víkendu od 13:00 do 17:00. Školské skupiny je potrebné prihlásiť vopred, kontaktná osoba: PhDr. Elena Lindisová ( , 047/56 32 741).
Výstava „Nieto majstra nad kováča...“ je prierezom vývoja kováčskeho remesla v Gemeri-Malohonte od počiatkov, ktoré môžeme hľadať už v dobe bronzovej, keď sa na tomto území objavujú prvé železné výrobky (železné nožíky), a tým aj prví pravekí kováči. V závere doby bronzovej je v regióne Gemera s veľkou pravdepodobnosťou známa už aj technológia produkcie železa. Putovanie prevedie návštevníka aj cez ďalšie historické obdobia, ako je vrcholný a neskorý stredovek až po novovekú podobu, ktorá bola najvýraznejšia v dedinskom prostredí. Takmer každý predmet, ktorý ľudia používali, bol vyrobený zo železa v kováčskej vyhni, alebo mal železnú časť. Svojho kováča mala takmer každá obec, či mesto, pričom ich výrobný sortiment zodpovedal potrebám daného spoločenstva. V rámci regiónu Gemer-Malohont dodnes pôsobia kováči napríklad v Rimavskej Sobote, Chanave či Plešivci alebo rómsky kováč Igor Radič v Klenovci.
PhDr. Elena Lindisová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.