Autor už počas gymnaziálnych i vysokoškolských štúdií medicíny zbieral botanický materiál. Jeho herbár obsahoval 2 000 exemplárov rastlín. Vedomosti 
získaval samoštúdiom botaniky. V tom čase ešte neexistovala na území Slovenska botanika ako vedná disciplína, takže zároveň utváral odborné slovenské botanické názvoslovie. Knihu napísal v slovakizovanej češtine. Je výsledkom mnohoročného snaženia. Na 497 stranách obsahuje podrobný odborný popis 2 000 zozbieraných rastlín z územia Slovenska. Autor venoval dielo predovšetkým svojmu otcovi Samuelovi Reussovi, ale zároveň i celému svojmu milému slovenskému národu. Svojou odbornosťou je určené lekárom, hospodárom, lesníkom, záhradkárom, ale podľa slov autora: „Tímto způsobem ale i každý milovník a skaumatel s maudrými zákony božími se obeznámí, svůj cit krásy vzdělá a zešlechtí, ba i sama přírody věda svůj stánek upevní.“ Kniha bola vytlačená v roku 1853 v Banskej Štiavnici vo formáte 21 x 14 centimetrov. Viazaná je v jednoduchej väzbe s lepenkovými knižnými doskami potiahnutými mramorovaným papierom. Hoci bola vysoko hodnotená odborníkmi, o jej kúpu bol malý záujem. Možno i preto, že vyšla bez ilustrácií.
Gustáv (Maurícius) Reuss (1818 - 1861) bol synom revúckeho farára Samuela Reussa. Študoval na gymnáziu v Rožňave a na lýceách v Levoči a v Bratislave. Medicínu študoval v Pešti a vo Viedni. Stal sa lekárom v Miškovci, kde sa i oženil s Teréziou Šándorovou. Ich manželstvo bolo bezdetné. Po šesťročnom pobyte v Miškovci sa vrátil do rodnej Revúcej, stal sa mestským lekárom, neskôr banským lekárom Rimamuránskej železiarskej spoločnosti. Gustáv Reuss sa venoval i histórii, národopisu a po vzore svojho otca pokračoval v zbieraní ľudovej slovesnosti v Gemeri a Malohonte. Jeho práce zostali prevažne v rukopisoch. Trpel viacerými chorobami, na následky ktorých zomrel mladý, 43-ročný.
Samuel Reuss (1783 - 1852) bol významným a dlhoročným farárom evanjelickej cirkvi vo Veľkej Revúcej, administrátorom potisskej superintendencie a členom Učenej spoločnosti malohontskej. Zároveň bol slovenským národným buditeľom, historikom a etnografom, významným zberateľom slovenských ľudových rozprávok.
Mgr. Iveta Krnáčová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.