Najvyššiu návštevnosť sme zaznamenali v mesiacoch júl a august, čo je paradoxom oproti minulým rokom, kedy v tomto letnom a prázdninovom čase návštevnosť v múzeu skôr klesala. V roku 2020 prišlo v júli 1 932 návštevníkov a auguste 1 768. Vysokú návštevnosť, ktorá presiahla počet 500 sme zaznamenali iba počas troch mesiacov v roku, z nich najviac v septembri, a to 773 návštevníkov. Nízka návštevnosť bývala zvyčajne v prvom a poslednom mesiaci (pod 500). V roku 2019 to tak bolo, ale v roku 2020 v mesiaci december evidujeme iba 41 návštevníkov. Pochopiteľne, je to mesiac, kde býva najmenej pracovných dní, ale v uplynulom roku nás v decembri postihla posledná etapa celoplošného lockdownu z dôvodu pandémie Covid-19 a od 19. decembra 2020 sa už brány múzea do konca roka neotvorili.
Pre návštevníkov, ktorí mohli do priestorov múzea vstupovať len v rúškach a za prísnych protiepidemiologických opatrení, boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho múzeum usporiadalo 9 výstav. Verejnosti boli ich obsahom priblížené rôznorodé témy. Prvou témou bolo potápanie a meranie času pod vodou na výstave „Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho“ z Revúcej. Návštevníci ju mohli vidieť iba necelý mesiac, nakoľko do jej trvania zasiahol prvý lockdown. Každoročne sa opakujúcou je téma vesmíru na výstave „Vesmír očami detí“, ktorá bola verejnosti prístupná z vyššie uvedeného dôvodu iba jeden týždeň. Už tieto skutočnosti sa začali podpisovať na predpokladanej nízkej ročnej návštevnosti múzea. Výstavy, ktoré sme realizovali tesne pred letnou sezónou, mali prekvapivo značne vysokú návštevnosť. Na grafiku a kresbu je zameraná výstava mladej autorky z Rimavskej Bane Šarloty Bottovej, ktorá prezentuje jej tvorbu. Táto výstava bola v roku 2020 najnavštevovanejšou (do 31. decembra ju navštívilo spolu 1 029 návštevníkov). Výstava stále trvá a návštevníci si ju môžu pozrieť v priestoroch múzea ešte do 15. marca 2021.
Druhú najvyššiu návštevnosť evidujeme pri výstave „Bionika. Príroda na to prišla prvá“, a to až 827. Výstava trvala takmer štyri mesiace a ak toto číslo porovnáme s ďalšou výstavou „Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho“, ktorá trvala iba dva mesiace s návštevnosťou 609 návštevníkov, tak z tohto pohľadu práve téma hračiek zaujala našich priaznivcov najviac.
Výstavy, ktoré sme realizovali bližšie ku koncu roku boli opäť poznačené pandémiou a opatreniami. V roku 2020 uplynulo 190 rokov od narodenia zakladateľa a prvého riaditeľa múzea Jánosa Fábryho. Na začiatok októbra bola naplánovaná vernisáž jeho jubilejnej výstavy. S poľutovaním konštatujeme, že práve takúto pre múzeum obzvlášť obsahovo cennú výstavu opäť ovplyvnila pandémia. Kvôli nej bola dokonca ohrozená aj samotná jej realizácia. Nakoniec sa múzeum rozhodlo, že takúto výstavu zrealizuje, avšak verejnosti mohla byť sprístupnená bez vernisáže. Z dôvodu prísnych opatrení túto výstavu do konca roka videlo iba 45 návštevníkov. Výstava pokračuje aj v roku 2021, záujemcom je k dispozícii do konca augusta. Najmenej návštevníkov (21) zaznamenávame pri výstave „Najkrajšie kŕmidlo – X. ročník“.
V zložitej situácii roku 2020 sme sa snažili udržať pestrosť aj v ponuke podujatí, ktoré sa za predpokladu dodržiavania opatrení dali zrealizovať. Treba povedať, že mnohé z výchovno-vzdelávacích, ale aj animačných programov sú určené pre skupiny žiakov a študentov, nakoľko korešpondujú s vyučovacími osnovami. V roku 2020 žiaci a študenti v značnej časti roka nemohli navštevovať školy, a toto sa podpísalo aj na možnostiach múzea.
Môžeme skonštatovať, že v tejto oblasti najintenzívnejšími boli mesiace na začiatku roka (január a február). V januári a februári sme realizovali spolu 36 rôznych aktivít. Bezpochyby k najzaujímavejším patrila sprievodná aktivita k výstave o Istvánovi Hatvanim s názvom „Ťažký život študenta v čase protireformácie a diabolský profesor z Rimavskej Soboty –detektor zaujímavostí“. Značný úspech zaznamenala aj sprievodná aktivita k výstave o kováčskom remesle pod názvom „Krehká krása zrodená v ohni... Mladý dizajnér a návrhár“. Jej využitie v polovici marca zastavila pandémia. Vysoký počet podujatí sme zrealizovali v mesiaci september, bolo ich až 17. Medzi nimi aj čoraz viac populárny Svetový deň cestovného ruchu, na ktorom sa zúčastnilo 54 účastníkov.
Sprievodné aktivity, viazané na stále expozície sa v roku 2020 realizovali vzhľadom k zložitej situácii v menšej miere, ako v predchádzajúcich rokoch. Pre žiakov a študentov sme realizovali iba tri témy v tejto oblasti, a to „Virtuálnu archeológiu“, „SNP a 2. svetová vojna v regióne Gemer-Malohont a ich dôsledky“ a „Osobnosti regiónu“. V priestoroch múzea bolo realizovaných spolu v roku 2020 vyše 80 rôznorodých aktivít.
Obmedzené možnosti reálneho sveta otvorili možnosti vo svete virtuálnom. Od 9. marca, kedy sa brány múzea na 64 dní zavreli pre verejnosť po prvýkrát, sme sa začali orientovať na online priestor. Na sociálnych sieťach sme v roku 2020 uverejnili spolu takmer 300 príspevkov na rôzne témy. Boli medzi nimi výchovno-vzdelávacie, ale aj kultúrno-spoločenské príspevky. Značne najbohatšou časťou tejto sféry boli tematické celky, ako napríklad „Klenoty múzea, Máj - lásky čas, či Veľká noc“. Spolu ich bolo až osem.
Najrozsiahlejší bol celok „Klenoty múzea“ s 38 príspevkami. Pre našich priaznivcov boli zaujímavé aj rôzne kvízy a súťaže, ale aj praktické informácie o znovuotvorení múzea, víkendové upútavky či informácie o prácach a rekonštrukciách v priestoroch múzea. Rovnako populárne boli aj príspevky o obsahu výstav sprístupnených v priestoroch múzea, aby sa aspoň touto cestou dostali k návštevníkovi. Aj v tejto oblasti sme ponúkali verejnosti rôzne múzejno-pedagogické aktivity, ako sú tvorivé dielne, či hádanky a úlohy.
Najväčšiu popularitu zaznamenalo hlasovanie o najsympatickejšie kŕmidlo, ktoré malo spolu takmer 5 tisíc priaznivcov, ktorí sa či už sledovaním alebo priamo hlasovaním zapojili. Múzeum bolo celkom v uplynulom roku pre verejnosť zatvorené 88 dní.
Múzeum každoročne vydáva niekoľko publikácií. Medzi nimi už tradične nechýba Zborník Gemersko-malohontského múzea Gemer-Malohont, v roku 2020 bol vydaný už 16. ročník. Múzeum vydalo aj publikáciu „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“. Autorkou je Oľga Bodorová, súčasná riaditeľka múzea a v septembri sa uskutočnila za prísnych bezpečnostných opatrení jej prezentácia, na ktorej sa zúčastnilo 56 poslucháčov.
Prvou výstavou, ktorú múzeum plánovalo sprístupniť už vo februári 2021 je výstava „Svetové dedičstvo v hĺbkach Zeme“. Vzhľadom k aktuálnej situácii je zatiaľ jej otvorenie preložené na neurčito. Prírodovedne bude zameraná ešte jedna výstava, a to konkrétne o živote sysľov. Veľkonočné sviatky si na jar pripomenieme výstavou „Pôvab kraslíc“, ktorej obsah bude vychádzať z rozsiahlej zbierky kraslíc vo fonde múzea. V roku 2021 pripravujeme pre verejnosť aj niekoľko atraktívnych a exkluzívnych výstav. Určite bude takou výstava s názvom „Exotika v múzeu“, ale aj výstava pripomínajúca 750. výročie prvej písomnej zmienky o Rimavskej Sobote, rovnako aj výstava „Biológia vzrušenia“. Život akademického maliara Rudolfa Krivoša (1933 – 2020), rodáka z Tisovca, predstavíme na rovnomennej výstave. Nebude chýbať ani tradičná súťažná prehliadka výtvarnej detskej tvorby s rómskou tematikou „Romano dživipen – Rómsky život“.
Z kultúrno-spoločenských aktivít, ktoré múzeum zvyčajne pripravuje pre svojich návštevníkov, malo do roku 2020 najväčšiu popularitu podujatie „Noc múzeí a galérií“. V roku 2021 múzeum plánuje realizovať už XVI. ročník tohto podujatia, rovnako ako rôzne sprievodné podujatia a aktivity, ktorými sa snaží vhodne doplniť témy tak expozícií ako aj nových výstav. Realizácia všetkých podujatí a výstav v roku 2021 bude výrazne determinovaná aktuálnou epidemiologickou situáciou v súvislosti s ochorením Covid-19.
V roku 2021 plánuje múzeum vydať až päť titulov, medzi nimi nebude chýbať 17. ročník zborníka Gemer-Malohont. Okrem toho to budú aj rôzne katalógy k výstavám, ako János Fábry (1830 – 1907), Pôvab kraslíc a iné.
V roku 2019 sa výrazne zmenila otváracia doba, a je nasledovná: jún – september (letná sezóna): utorok – piatok 9:00 – 18:00, sobota – nedeľa: 13:00 – 18:00; október – máj: utorok – piatok 9:00 – 17:00, sobota – nedeľa: 13:00 – 17:00. V pondelok počas roka je múzeum pre verejnosť zatvorené.
Od decembra 2020 návštevníci múzea môžu platbu za vstupné realizovať bezkontaktne, t. j prostredníctvom platobného terminálu. Od 1. januára 2021 sa zmenila výška vstupného – dospelí: 4 €; deti, študenti, dôchodcovia a ZŤP: 2 €; deti do 6 rokov: zdarma. Pribudlo rodinné vstupné a zľavy pre skupiny nad 10 osôb.
Všetky aktuálne informácie, tak o výstavách, o sprievodných aktivitách a podujatiach, ako aj o spomenutej otváracej dobe nájdete na novej internetovej stránke múzea www.gmmuzeum.sk, ktorá má od 1. februára 2021 modernejšiu podobu.
Múzeum je aktuálne zatvorené (od 19. decembra 2020), avšak môžete ho „navštíviť“ prostredníctvom sociálnych sietí Facebook (Gemersko-malohontské múzeum) a Instagram (#gmmuzeum.sk).
PhDr. Elena Lindisová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-