Najvyššiu návštevnosť sme zaznamenali v mesiacoch júl a august, čo je paradoxom oproti minulým rokom, kedy v tomto letnom a prázdninovom čase návštevnosť v múzeu skôr klesala. V roku 2020 prišlo v júli 1 932 návštevníkov a auguste 1 768. Vysokú návštevnosť, ktorá presiahla počet 500 sme zaznamenali iba počas troch mesiacov v roku, z nich najviac v septembri, a to 773 návštevníkov. Nízka návštevnosť bývala zvyčajne v prvom a poslednom mesiaci (pod 500). V roku 2019 to tak bolo, ale v roku 2020 v mesiaci december evidujeme iba 41 návštevníkov. Pochopiteľne, je to mesiac, kde býva najmenej pracovných dní, ale v uplynulom roku nás v decembri postihla posledná etapa celoplošného lockdownu z dôvodu pandémie Covid-19 a od 19. decembra 2020 sa už brány múzea do konca roka neotvorili.
Pre návštevníkov, ktorí mohli do priestorov múzea vstupovať len v rúškach a za prísnych protiepidemiologických opatrení, boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho múzeum usporiadalo 9 výstav. Verejnosti boli ich obsahom priblížené rôznorodé témy. Prvou témou bolo potápanie a meranie času pod vodou na výstave „Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho“ z Revúcej. Návštevníci ju mohli vidieť iba necelý mesiac, nakoľko do jej trvania zasiahol prvý lockdown. Každoročne sa opakujúcou je téma vesmíru na výstave „Vesmír očami detí“, ktorá bola verejnosti prístupná z vyššie uvedeného dôvodu iba jeden týždeň. Už tieto skutočnosti sa začali podpisovať na predpokladanej nízkej ročnej návštevnosti múzea. Výstavy, ktoré sme realizovali tesne pred letnou sezónou, mali prekvapivo značne vysokú návštevnosť. Na grafiku a kresbu je zameraná výstava mladej autorky z Rimavskej Bane Šarloty Bottovej, ktorá prezentuje jej tvorbu. Táto výstava bola v roku 2020 najnavštevovanejšou (do 31. decembra ju navštívilo spolu 1 029 návštevníkov). Výstava stále trvá a návštevníci si ju môžu pozrieť v priestoroch múzea ešte do 15. marca 2021.
Druhú najvyššiu návštevnosť evidujeme pri výstave „Bionika. Príroda na to prišla prvá“, a to až 827. Výstava trvala takmer štyri mesiace a ak toto číslo porovnáme s ďalšou výstavou „Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho“, ktorá trvala iba dva mesiace s návštevnosťou 609 návštevníkov, tak z tohto pohľadu práve téma hračiek zaujala našich priaznivcov najviac.
Výstavy, ktoré sme realizovali bližšie ku koncu roku boli opäť poznačené pandémiou a opatreniami. V roku 2020 uplynulo 190 rokov od narodenia zakladateľa a prvého riaditeľa múzea Jánosa Fábryho. Na začiatok októbra bola naplánovaná vernisáž jeho jubilejnej výstavy. S poľutovaním konštatujeme, že práve takúto pre múzeum obzvlášť obsahovo cennú výstavu opäť ovplyvnila pandémia. Kvôli nej bola dokonca ohrozená aj samotná jej realizácia. Nakoniec sa múzeum rozhodlo, že takúto výstavu zrealizuje, avšak verejnosti mohla byť sprístupnená bez vernisáže. Z dôvodu prísnych opatrení túto výstavu do konca roka videlo iba 45 návštevníkov. Výstava pokračuje aj v roku 2021, záujemcom je k dispozícii do konca augusta. Najmenej návštevníkov (21) zaznamenávame pri výstave „Najkrajšie kŕmidlo – X. ročník“.
V zložitej situácii roku 2020 sme sa snažili udržať pestrosť aj v ponuke podujatí, ktoré sa za predpokladu dodržiavania opatrení dali zrealizovať. Treba povedať, že mnohé z výchovno-vzdelávacích, ale aj animačných programov sú určené pre skupiny žiakov a študentov, nakoľko korešpondujú s vyučovacími osnovami. V roku 2020 žiaci a študenti v značnej časti roka nemohli navštevovať školy, a toto sa podpísalo aj na možnostiach múzea.
Môžeme skonštatovať, že v tejto oblasti najintenzívnejšími boli mesiace na začiatku roka (január a február). V januári a februári sme realizovali spolu 36 rôznych aktivít. Bezpochyby k najzaujímavejším patrila sprievodná aktivita k výstave o Istvánovi Hatvanim s názvom „Ťažký život študenta v čase protireformácie a diabolský profesor z Rimavskej Soboty –detektor zaujímavostí“. Značný úspech zaznamenala aj sprievodná aktivita k výstave o kováčskom remesle pod názvom „Krehká krása zrodená v ohni... Mladý dizajnér a návrhár“. Jej využitie v polovici marca zastavila pandémia. Vysoký počet podujatí sme zrealizovali v mesiaci september, bolo ich až 17. Medzi nimi aj čoraz viac populárny Svetový deň cestovného ruchu, na ktorom sa zúčastnilo 54 účastníkov.
Sprievodné aktivity, viazané na stále expozície sa v roku 2020 realizovali vzhľadom k zložitej situácii v menšej miere, ako v predchádzajúcich rokoch. Pre žiakov a študentov sme realizovali iba tri témy v tejto oblasti, a to „Virtuálnu archeológiu“, „SNP a 2. svetová vojna v regióne Gemer-Malohont a ich dôsledky“ a „Osobnosti regiónu“. V priestoroch múzea bolo realizovaných spolu v roku 2020 vyše 80 rôznorodých aktivít.
Obmedzené možnosti reálneho sveta otvorili možnosti vo svete virtuálnom. Od 9. marca, kedy sa brány múzea na 64 dní zavreli pre verejnosť po prvýkrát, sme sa začali orientovať na online priestor. Na sociálnych sieťach sme v roku 2020 uverejnili spolu takmer 300 príspevkov na rôzne témy. Boli medzi nimi výchovno-vzdelávacie, ale aj kultúrno-spoločenské príspevky. Značne najbohatšou časťou tejto sféry boli tematické celky, ako napríklad „Klenoty múzea, Máj - lásky čas, či Veľká noc“. Spolu ich bolo až osem.
Najrozsiahlejší bol celok „Klenoty múzea“ s 38 príspevkami. Pre našich priaznivcov boli zaujímavé aj rôzne kvízy a súťaže, ale aj praktické informácie o znovuotvorení múzea, víkendové upútavky či informácie o prácach a rekonštrukciách v priestoroch múzea. Rovnako populárne boli aj príspevky o obsahu výstav sprístupnených v priestoroch múzea, aby sa aspoň touto cestou dostali k návštevníkovi. Aj v tejto oblasti sme ponúkali verejnosti rôzne múzejno-pedagogické aktivity, ako sú tvorivé dielne, či hádanky a úlohy.
Najväčšiu popularitu zaznamenalo hlasovanie o najsympatickejšie kŕmidlo, ktoré malo spolu takmer 5 tisíc priaznivcov, ktorí sa či už sledovaním alebo priamo hlasovaním zapojili. Múzeum bolo celkom v uplynulom roku pre verejnosť zatvorené 88 dní.
Múzeum každoročne vydáva niekoľko publikácií. Medzi nimi už tradične nechýba Zborník Gemersko-malohontského múzea Gemer-Malohont, v roku 2020 bol vydaný už 16. ročník. Múzeum vydalo aj publikáciu „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“. Autorkou je Oľga Bodorová, súčasná riaditeľka múzea a v septembri sa uskutočnila za prísnych bezpečnostných opatrení jej prezentácia, na ktorej sa zúčastnilo 56 poslucháčov.
Prvou výstavou, ktorú múzeum plánovalo sprístupniť už vo februári 2021 je výstava „Svetové dedičstvo v hĺbkach Zeme“. Vzhľadom k aktuálnej situácii je zatiaľ jej otvorenie preložené na neurčito. Prírodovedne bude zameraná ešte jedna výstava, a to konkrétne o živote sysľov. Veľkonočné sviatky si na jar pripomenieme výstavou „Pôvab kraslíc“, ktorej obsah bude vychádzať z rozsiahlej zbierky kraslíc vo fonde múzea. V roku 2021 pripravujeme pre verejnosť aj niekoľko atraktívnych a exkluzívnych výstav. Určite bude takou výstava s názvom „Exotika v múzeu“, ale aj výstava pripomínajúca 750. výročie prvej písomnej zmienky o Rimavskej Sobote, rovnako aj výstava „Biológia vzrušenia“. Život akademického maliara Rudolfa Krivoša (1933 – 2020), rodáka z Tisovca, predstavíme na rovnomennej výstave. Nebude chýbať ani tradičná súťažná prehliadka výtvarnej detskej tvorby s rómskou tematikou „Romano dživipen – Rómsky život“.
Z kultúrno-spoločenských aktivít, ktoré múzeum zvyčajne pripravuje pre svojich návštevníkov, malo do roku 2020 najväčšiu popularitu podujatie „Noc múzeí a galérií“. V roku 2021 múzeum plánuje realizovať už XVI. ročník tohto podujatia, rovnako ako rôzne sprievodné podujatia a aktivity, ktorými sa snaží vhodne doplniť témy tak expozícií ako aj nových výstav. Realizácia všetkých podujatí a výstav v roku 2021 bude výrazne determinovaná aktuálnou epidemiologickou situáciou v súvislosti s ochorením Covid-19.
V roku 2021 plánuje múzeum vydať až päť titulov, medzi nimi nebude chýbať 17. ročník zborníka Gemer-Malohont. Okrem toho to budú aj rôzne katalógy k výstavám, ako János Fábry (1830 – 1907), Pôvab kraslíc a iné.
V roku 2019 sa výrazne zmenila otváracia doba, a je nasledovná: jún – september (letná sezóna): utorok – piatok 9:00 – 18:00, sobota – nedeľa: 13:00 – 18:00; október – máj: utorok – piatok 9:00 – 17:00, sobota – nedeľa: 13:00 – 17:00. V pondelok počas roka je múzeum pre verejnosť zatvorené.
Od decembra 2020 návštevníci múzea môžu platbu za vstupné realizovať bezkontaktne, t. j prostredníctvom platobného terminálu. Od 1. januára 2021 sa zmenila výška vstupného – dospelí: 4 €; deti, študenti, dôchodcovia a ZŤP: 2 €; deti do 6 rokov: zdarma. Pribudlo rodinné vstupné a zľavy pre skupiny nad 10 osôb.
Všetky aktuálne informácie, tak o výstavách, o sprievodných aktivitách a podujatiach, ako aj o spomenutej otváracej dobe nájdete na novej internetovej stránke múzea www.gmmuzeum.sk, ktorá má od 1. februára 2021 modernejšiu podobu.
Múzeum je aktuálne zatvorené (od 19. decembra 2020), avšak môžete ho „navštíviť“ prostredníctvom sociálnych sietí Facebook (Gemersko-malohontské múzeum) a Instagram (#gmmuzeum.sk).
PhDr. Elena Lindisová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).