Programová skladba korešpondovala so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Prvý deň bol venovaný prírode, hlavne biológii, o ktorej rozprávala biologička múzea. Osobitná pozornosť bola venovaná skamenelinám, jednu si deti mohli aj odliať pre seba ako suvenír. Bezpochyby veľkým zážitkom bolo krúžkovanie mladého sokola, ktorý vypadol z rodičovského hniezda a v súčasnosti sa zotavuje v stacionári na CHKO Cerová vrchovina. Odtiaľ ho pre túto príležitosť priniesla Ing. Veronika Rízová a po aplikácii krúžku ho vzala späť. Deti takto mohli vidieť ako vyzerá krúžkovanie vtákov v praxi.
Druhý deň bol spojený s tajomstvami ukrytými pod zemou, pretože v nej ich objavuje archeológ. Do tejto témy sa deti ponorili v utorok s archeológom múzea. Veľký úspech mala experimentálna časť programu, kde v pomyselnom archeologickom nálezisku hľadali tajomstvá v ňom ukryté, s využitím moderných technológií. Nájdené poklady v podobe mince si odniesli so sebou. Okrem toho sa zoznámili aj s postupom pri rekonštrukcii rozbitých nádob, učili sa ako nájsť úlomky patriace k sebe a ako ich následne zlepiť.
Streda patrila vidieckemu životu a šikovným rukám našich predkov. Túto etnologickú časť programu deťom predstavila etnologička múzea. Silnou zložkou minulosti regiónu Gemer-Malohont je hrnčiarstvo. Hrnčiari kedysi vyrábali rôznorodé hrnčiarske výrobky a vyvážali ich ďaleko za hranice Gemera. V tento deň bola tvorivá časť zameraná hlavne na dekór. Deti si vlastnoručne vymaľovali terakotovú vázičku takými ornamentmi, aké kedysi používali gemerskí hrnčiari. Vyzdobená vázička im zostala ako suvenír. Okrem toho si ku vázičke mohli vytvoriť aj evidenčnú kartu, tak ako sa to robí v múzejnej praxi.
Spolu s historičkou múzea sa vo štvrtok deti zamerali nielen na históriu múzea a budovy múzea, ale aj nášho mesta. Súčasťou programu bola vzdelávacia hra „Spomienky Jánosa Fábryho. Denník“, zameraná na zakladateľa múzea profesora Jánosa Fábryho. Tento zošit plný zaujímavostí a úloh si deti odniesli ako suvenír. Informácie v ňom ukryté im môžu byť v budúcnosti nápomocné v škole. Interaktívnou časťou bola hra vo forme „Myšlienková mapa“. Ústrednou témou bol tiež život a dielo Jánosa Fábryho a deti si tu mohli zopakovať, čo sa o tejto významnej osobnosti dozvedeli na výstave. Kvôli nepriaznivému počasiu nebolo možné realizovať plánovanú prechádzku historickou časťou mesta Rimavská Sobota, so zreteľom na historické budovy a zaujímavosti. Historička múzea ich preto pomyselne previedla mestom iba prostredníctvom fotografií.
Výtvarné umenie uzavrelo pestrú paletu múzejných činností, ktoré sme sa pokúsili priblížiť účastníkom aktivity. Posledný deň bol zameraný na významných maliarov regiónu v minulosti. Historička umenia však priblížila deťom aj súčasné umenie a to formou workshopu so súčasnou maliarkou Radkou Tvrdoňovou. Radka Tvrdoňová je autorkou spoločenskej kartovej hry „Karty Malohontu“ a ilustrovala detskú knihu „Jeleňatý a kravatý“, ktorá sa stala knihou roka 2019. Deti si pod jej vedením vyrábali rôznorodé papierové plastiky vtáčikov na drôtenej konštrukcii. Na záver si ich vymaľovali podľa predlohy a odniesli so sebou na pamiatku.
Okrem toho každý deň bola súčasťou programu prehliadka tej časti stálej expozície, ktorej téme sa daný deň venoval. Podrobne im ju predstavili kurátori fondov, niektoré dni bola v tom zahrnutá aj zábavná časť. V etnológii to boli „Remeslá v kocke“. Interaktívna pomôcka v stálej expozícii priblížila deťom vybrané ľudové remeslá a zamestnania. Vo výtvarnom umení sa deti zahrali s hrou „Nájdi a identifikuj“, kde pomocou malých častí obrazov v pracovnom liste hľadali a identifikovali obrazy v galérii múzea.
Bezpochyby zaujímavou bola aj možnosť nahliadnuť do zákulisia činnosti ľudí, ktorí pracujú v múzeách. Deti sa osobne zoznámili s riaditeľkou múzea PhDr. Oľgou Bodorovou, ktorá ich pozvala k sebe do kancelárie a všeličo zaujímavé im porozprávala o svojej práci. Deťom sa to veľmi páčilo.
Veľmi nás teší pozitívna spätná väzba nielen od detí, ale aj od rodičov a veríme, že takto koncipovaný program umožnil deťom počas piatich júlových dní nielen oddychovať, ale hravou formou získať aj mnohé vedomosti.
Aktivita bola realizovaná v súlade s aktuálne platnými protiepidemiologickými opatreniami v súvislosti s ochorením Covid-19.
PhDr. Elena Lindisová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).