Programová skladba korešpondovala so skladbou zbierkových fondov múzea a tiež s koncepciou stálej expozície. Prvý deň bol venovaný prírode, hlavne biológii, o ktorej rozprávala biologička múzea. Osobitná pozornosť bola venovaná skamenelinám, jednu si deti mohli aj odliať pre seba ako suvenír. Bezpochyby veľkým zážitkom bolo krúžkovanie mladého sokola, ktorý vypadol z rodičovského hniezda a v súčasnosti sa zotavuje v stacionári na CHKO Cerová vrchovina. Odtiaľ ho pre túto príležitosť priniesla Ing. Veronika Rízová a po aplikácii krúžku ho vzala späť. Deti takto mohli vidieť ako vyzerá krúžkovanie vtákov v praxi.
Druhý deň bol spojený s tajomstvami ukrytými pod zemou, pretože v nej ich objavuje archeológ. Do tejto témy sa deti ponorili v utorok s archeológom múzea. Veľký úspech mala experimentálna časť programu, kde v pomyselnom archeologickom nálezisku hľadali tajomstvá v ňom ukryté, s využitím moderných technológií. Nájdené poklady v podobe mince si odniesli so sebou. Okrem toho sa zoznámili aj s postupom pri rekonštrukcii rozbitých nádob, učili sa ako nájsť úlomky patriace k sebe a ako ich následne zlepiť.
Streda patrila vidieckemu životu a šikovným rukám našich predkov. Túto etnologickú časť programu deťom predstavila etnologička múzea. Silnou zložkou minulosti regiónu Gemer-Malohont je hrnčiarstvo. Hrnčiari kedysi vyrábali rôznorodé hrnčiarske výrobky a vyvážali ich ďaleko za hranice Gemera. V tento deň bola tvorivá časť zameraná hlavne na dekór. Deti si vlastnoručne vymaľovali terakotovú vázičku takými ornamentmi, aké kedysi používali gemerskí hrnčiari. Vyzdobená vázička im zostala ako suvenír. Okrem toho si ku vázičke mohli vytvoriť aj evidenčnú kartu, tak ako sa to robí v múzejnej praxi.
Spolu s historičkou múzea sa vo štvrtok deti zamerali nielen na históriu múzea a budovy múzea, ale aj nášho mesta. Súčasťou programu bola vzdelávacia hra „Spomienky Jánosa Fábryho. Denník“, zameraná na zakladateľa múzea profesora Jánosa Fábryho. Tento zošit plný zaujímavostí a úloh si deti odniesli ako suvenír. Informácie v ňom ukryté im môžu byť v budúcnosti nápomocné v škole. Interaktívnou časťou bola hra vo forme „Myšlienková mapa“. Ústrednou témou bol tiež život a dielo Jánosa Fábryho a deti si tu mohli zopakovať, čo sa o tejto významnej osobnosti dozvedeli na výstave. Kvôli nepriaznivému počasiu nebolo možné realizovať plánovanú prechádzku historickou časťou mesta Rimavská Sobota, so zreteľom na historické budovy a zaujímavosti. Historička múzea ich preto pomyselne previedla mestom iba prostredníctvom fotografií.
Výtvarné umenie uzavrelo pestrú paletu múzejných činností, ktoré sme sa pokúsili priblížiť účastníkom aktivity. Posledný deň bol zameraný na významných maliarov regiónu v minulosti. Historička umenia však priblížila deťom aj súčasné umenie a to formou workshopu so súčasnou maliarkou Radkou Tvrdoňovou. Radka Tvrdoňová je autorkou spoločenskej kartovej hry „Karty Malohontu“ a ilustrovala detskú knihu „Jeleňatý a kravatý“, ktorá sa stala knihou roka 2019. Deti si pod jej vedením vyrábali rôznorodé papierové plastiky vtáčikov na drôtenej konštrukcii. Na záver si ich vymaľovali podľa predlohy a odniesli so sebou na pamiatku.
Okrem toho každý deň bola súčasťou programu prehliadka tej časti stálej expozície, ktorej téme sa daný deň venoval. Podrobne im ju predstavili kurátori fondov, niektoré dni bola v tom zahrnutá aj zábavná časť. V etnológii to boli „Remeslá v kocke“. Interaktívna pomôcka v stálej expozícii priblížila deťom vybrané ľudové remeslá a zamestnania. Vo výtvarnom umení sa deti zahrali s hrou „Nájdi a identifikuj“, kde pomocou malých častí obrazov v pracovnom liste hľadali a identifikovali obrazy v galérii múzea.
Bezpochyby zaujímavou bola aj možnosť nahliadnuť do zákulisia činnosti ľudí, ktorí pracujú v múzeách. Deti sa osobne zoznámili s riaditeľkou múzea PhDr. Oľgou Bodorovou, ktorá ich pozvala k sebe do kancelárie a všeličo zaujímavé im porozprávala o svojej práci. Deťom sa to veľmi páčilo.
Veľmi nás teší pozitívna spätná väzba nielen od detí, ale aj od rodičov a veríme, že takto koncipovaný program umožnil deťom počas piatich júlových dní nielen oddychovať, ale hravou formou získať aj mnohé vedomosti.
Aktivita bola realizovaná v súlade s aktuálne platnými protiepidemiologickými opatreniami v súvislosti s ochorením Covid-19.
PhDr. Elena Lindisová
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.