Vo výstavných priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote bude od 6. apríla do 1. mája 2022 sprístupnená výstava popredného indického fotografa, filmového producenta a historika umenia Benoya K. Behla pod názvom Kresťanstvo v Indii / Christianity in India. Autor fotografií Benoy K. Behl prináša pohľad cez objektív fotoaparátu na sakrálne pamiatky, udalosti, interiéry a exteriéry kostolov, akými sú napr. Bazilika sv. Tomáša v Chennai (patrí medzi tri výnimočné baziliky na svete postavené na pozostatkoch apoštolov), Kostol sv. Františka z Assisi, stojaci na hlavnom námestí Starej Goa. Medzi lovcami perál žilo 20-tisíc kresťanov, ktorých učil Sv. František Xaverský, ktorý zomrel 3. decembra 1552. Jeho telesné pozostatky, dodnes zázračne nedotknuté, sú uložené v miestnej Bazilike Jezuliatka. Dňa 12. mája 1662 bol sv. František kanonizovaný ako svätý patrón Goa. V 16. storočí bola Goa kľúčovým centrom portugalského náboženského a politického impéria, ktoré sa rozprestieralo od brehov Afriky až k Číne a Japonsku.
Séria 24 fotografií z centra kresťanstva v oblasti Goa (južná India), kde pôsobil najväčší kresťanský misionár sv. František Xaverský zo Spoločnosti Ježišovej, približuje málo známu históriu kresťanstva v Indii a pomáha zblížiť oba civilizačné okruhy – kresťanský a hinduistický. Farebné fotografie prinášajú množstvo pozoruhodných detailov. Kresťanské výjavy z Európy v rukách indických majstrov často prechádzali premenou, ktorou chceli umelci priblížiť kresťanské náboženstvo domácim (napr. anjel nosí náušnice v tvare orieškov kešu, svätci nadobúdajú rytmický pôvab v tvare krivky “S”, aký možno vidieť na obrazoch indických božstiev).
Súčasťou výstavy je aj krátky komentovaný dokumentárny film pod názvom „V šľapajach svätcov“ a prezentácia publikácie Anny Galovičovej: Dotyk svätca ( r. 2021) o živote sv. Františka Xaviera.
Film je dostupný aj v online forme,
.">.
Ivan Malek, Spoločnosť Slovensko-indického priateľstva
Čítať 1020 krát
Naposledy zmenené sobota, 02 apríl 2022 11:58
4. júl– Štefan Ferenci (Ferenczy) (23.2.1792 Rimavská Sobota – 4.7.1856 Rimavská Sobota) – sochár, monumentalista, medailér. Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-
5. júl– Juraj Ambrozi (Ambrosius, Ambrož, Ambrosi) (18.4.1694 Dolný Kubín – 5.7.1746 Štítnik) – spisovateľ, kňaz a cirkevný hodnostár. O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
7. júl– Ján Brocko (1.3.1924 Revúca – 7.7.1946 Revúca) – povstalecký básnik, publicista. Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej.-MM-