Pohľadnice s veľkonočnou tematikou sú väčšinou radostné a optimistické, len malá časť z nich pôsobí vážne, prípadne tragicky. Popri pôvodnom náboženskom motíve, zobrazujúcom vzkriesenie Ježiša Krista a jeho nanebovstúpenie, či v katolíckych krajinách udalosti z Nového zákona – Poslednú večeru, Ježiša ako pastiera so svojimi ovečkami a podobne, sa na veľkonočné pohľadnice dostali symboly Veľkej noci spojené s príchodom jari. Dodnes sa s obľubou používajú motívy jarných kvetov – narcisov, tulipánov, nezábudiek i bahniatok, tiež zajačikov, kuriatok a jahniatok v zelenej tráve častokrát s deťmi, či dievčeniec v tradičných krojoch. Avšak v prvom rade a najčastejšie sú to maľované kraslice a vajíčka symbolizujúce nový život. V minulosti sa dokonca veľkej popularite tešili aj tie pohľadnice, ktoré zobrazovali len jedno veľké vajíčko.
Podľa niektorých prameňov bola prvá veľkonočná pohľadnica podaná v Anglicku. Jej odosielateľ ku krátkemu pozdravu dokreslil zajaca. Na prvej veľkonočnej pohľadnici v bývalom Rakúsko-Uhorsku bol údajne namaľovaný cisár František Jozef ako kŕmi sliepky a dievčatá v krojoch mu ponúkajú vajíčka.
Bolo to dávno, keď pred veľkonočnými sviatkami chodili poštári s plnými taškami pohľadníc alebo pozdravných kariet. V súčasnosti väčšina z nás uprednostňuje moderný spôsob komunikácie prostredníctvom mailov, esemesiek alebo elektronických pohľadníc. Avšak predsa sa aj dnes nájdu ľudia, ktorí radi potešia svojich najbližších, priateľov a známych klasickou papierovou pohľadnicou. A tak aj v období veľkonočných sviatkov rastie úloha poštárov.
S tematikou veľkonočných sviatkov sa stretávame aj v bohatom zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave. V historickom fonde múzea evidujeme 74 kusov pohľadníc viažucich sa k Veľkej noci. Z nich veľká časť pochádza zo 40. – 60. rokov minulého storočia. Ponúkame Vám "prehliadku" pestrej škály pohľadníc, ktoré okrem sviatočných veľkonočných chvíľ prinášajú do našich domovov jar.
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa