Otvorená bola prvá expozícia Bansko-hutníckeho múzea v Rožňave s tematikou baníctva a hutníctva a množstvom mineralogických zbierok.
Pod názvom Mestské múzeum vzniklo v Rožňave múzeum mestského charakteru.
V priestoroch prízemia Mestského domu bola otvorená prvá expozícia Mestského múzea, prezentujúca písomnosti a predmety súvisiace s dejinami mesta a jej obyvateľov.
Mestské múzeum otvorilo de facto pre verejnosť v rádovom dome premonštrátov expozíciu sprístupnenú v roku 1931. Inštalované boli predmety predovšetkým historického a národopisného charakteru.
Po prestavaní pivničných priestorov objektu Františkinho chudobinca bola otvorená Expozícia banských pracovísk.
Pri príležitosti 100. výročia vzniku múzea bol založený Múzejný panteón venovaný významným osobnostiam rožňavského múzejníctva.
Počas Dňa a noci múzeí mala v máji premiéru banská koľajová železnička - súčasť zážitkového centra v areáli bansko-hutníckej expozície.
Banícke múzeum v Rožňave získalo pri príležitosti 110. výročia svojho založenia Cenu mesta Rožňava.
V apríli bol v areáli bansko-hutníckej expozícii otvorený okruh Banská doprava.
Ďalšie zaujímavé „dvojkové“ informácie
- Začiatkom 20. storočia pôsobili v Rožňave 2 múzeá – Bansko-hutnícke múzeum a Mestské múzeum.
- Počas fungovania Mestského múzea sa v úlohe riaditelia vystriedali 2 významné osobnosti – Dr. Rudolf Hazslinszky a Kálmán Tichy.
- Mestské múzeum v Rožňave otvorilo pre verejnosť počas obdobia svojho samostatného pôsobenie 2 stále expozície, v 2 rôznych budovách – v Mestskom dome a v rádovom dome premonštrátov.
- V roku 1940 sa dve spomínané rožňavské múzeá zlúčili, názov múzea bol stanovený na Rožňavské bansko-hutnícke a mestské múzeum
- 1. augusta 1943 bola otvorená prvá stála expozícia zjednoteného múzea. Delila sa na 2 časti: bansko-hutnícku a všeobecne historickú.
- V budove niekdajšieho Františkinho chudobinca sa dnes nachádzajú 2 expozície – Expozícia prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí a Expozícia banských pracovísk.
- V expozícii Čas pary sú vystavené 2 unikáty zo zbierkového fondu múzea – parný nákladný automobil Škoda Sentinel a parný cestný valec Aveling & Porter z roku 1883.
- Bývalý meštiansky dom v radovej zástavbe severnej časti historického námestia, ktorý múzeum získalo v roku 1984, mal od spomínaného roku 2 názvy – Expozícia výtvarného umenia a Galéria Baníckeho múzea v Rožňave.
- Vo svojom bohatom zbierkovom fonde eviduje múzeum 2 vzácne obrazy - technickú kópiu stredovekej tabuľovej maľby Metercia z roku 1513 a veľkorozmernú olejomaľbu Attilova smrť z roku 1883 od Ferenca Paczku.
- V správe Baníckeho múzea sú 2 účelové budovy - prvá účelová budova v strednej Európe postavená pre potreby banského a hutníckeho múzejníctva a účelová secesná stavba Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí.
- A na záver ...
- Riaditeľstvo Baníckeho múzea v Rožňave sídli v niekdajšej administratívnej budove Markovej manufaktúry na spracovanie kože z roku 1782. V prezenčných priestoroch objektu, ktoré získalo múzeum v roku 1977, boli inštalované 2 stále expozície – Expozícia robotníckeho a komunistického hnutia v Rožňavskom okrese a súčasná Historická expozícia – prezentačný múzejný depozitár.
- V roku 2022 si pripomíname 2 výročia 2 rožňavských múzeí – 120. výročie založenia Baníckeho múzea v Rožňave, k vzniku ktorého finančnými darmi prispeli aj 2 osobnosti – Františka a Dionýz Andrássyovci, a v rámci neho 110. výročie založenia Mestského múzea v Rožňave.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
Foto: Archív Baníckeho múzea v Rožňave
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.