Hrnčina sa prevážala na voze ťahanom konským záprahom. Pre návštevníkov bude pripravená statická ukážka takéhoto voza. Zároveň bude k dispozícii konský záprah a kočom, na ktorom sa môžu záujemci previezť nočnými ulicami mesta. Pestrosť programu obohatí aj otvorenie zaujímavej výstavy, ktorá predstaví módnu návrhárku Melindu Molnár-Madarász z Maďarska a jej návrhy odevov, obohatených o tradičné motívy vo výšivkách. V rámci komentovanej prehliadky o svojej práci porozpráva samotná návrhárka. Okrem toho predstavíme verejnosti jeden z regionálnych produktov, a to „muránske buchty“, ktoré majú aj svoju ochrannú známku. Jej držiteľom je obec Muráň, kde sa buchty pečú. Nebudú chýbať ani stretnutia so zaujímavými osobnosťami (módna návrhárka Melinda Molnár-Madarász, zástupcovia obce Muráň a Ranča Megi). Na dvore múzea bude návštevníkom počas podujatia k dispozícii občerstvenie. Až do 23.00 hodiny budú návštevníkom k dispozícii priestory stálych expozícií múzea a aktuálne výstavy. Každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 4 € dospelí, 2 € deti a deti do 6 rokov majú vstup zdarma.
Noc múzeí sa organizuje pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, pod patronátom Rady Európy. Podujatie organizuje a zastrešuje francúzske ministerstvo kultúry v Paríži, ktoré každoročne vyzýva múzeá v celej Európe k zapojeniu sa do neopakovateľnej noci plnej zážitkov. Je to celoeurópske podujatie a jeho cieľom je v čo najväčšej miere prezentovať kultúrne dedičstvo, význam jeho záchrany a ochrany v rámci kultúrnej výmeny, šírení informácií o kultúrnej rozmanitosti jednotlivých krajín i regiónov Európy. Najprirodzenejšie sa tento cieľ napĺňa pri neformálnom vzdelávaní, pri kultivovanom oddychu v netradičnom čase a atmosfére, akým toto podujatie bezpochyby je.
Posledné dva roky sa na celospoločenskom dianí vážne podpísala pandémia koronavírusu COVID-19. V roku 2020 sa podujatie kvôli tomu preložilo na mesiac november, ale situácia neumožnila realizovať ho prezenčne, iba v online priestore. V roku 2021 sme mohli našich návštevníkov privítať v priestoroch múzea, avšak len formou individuálnych prehliadok a absentoval aj program, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou každého ročníka Noci múzeí.
Podvečer podujatie otvorí riaditeľka múzea – PhDr. Oľga Bodorová o 18.00 hodine na nádvorí múzea. V rámci otváracieho bloku priblížime návštevníkom programovú skladbu a predstavíme hostí večera. Témou 18. ročníka Noci múzeí je hlina a s ňou úzko spojené hrnčiarske remeslo, ktoré príde prezentovať hrnčiarka Danka Bakšová z Hrnčiarskych Zalužian a keramička Tímea Csanková z Gemerských Dechtárov. Obidve sú nositeľky značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Hoci obe inklinujú k hline, ich tvorba je odlišná. Každá má svoje čaro a viditeľnú stopu remeselnej zručnosti. S touto tému bude spojená aj beseda s Oľgou Bodorovou, ktorá je autorkou kníh Hrnčiarstvo v Suchánskej doline (2019) a Hrnčiarstvo v Šiveticiach (2021). Riaditeľka múzea sa tejto téme venuje už viac než 40 rokov. Jej láska k hline a hrnčiarskemu remeslu sa zrodila ešte počas štúdií a trvá dodnes. O túto tému sa rada podelí so záujemcami o hrnčiarstvo v regióne a o jeho osude.
Do remeselnej pestrosti prispeje svojou zručnosťou a tvorbou aj kováčka Andrea Ďurčová Kosecová z Hajnáčky, ktorej učaroval kov. Počas podujatia predvedie svoje kováčske umenie. Nemenej zaujímavá je aj tvorba výrobcu kyjatických hračiek Ladislava Hedvigiho z Rimavských Zalužian, nositeľa značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Drevo a v ňom vyryté tradičné ornamenty vracajú návštevníka do minulosti a zároveň približujú s akými hračkami sa deti hrali pred viac ako sto rokmi. V tomto roku prezentoval kyjatické hračky na Svetovej výstave EXPO 2020 v Dubaji.
Priaznivcom tohto podujatia ponúkneme aj novú a zaujímavú výstavu MEYKE: Tradícia v móde – Hagyomány a divatban módnej dizajnérky Melindy Molnár-Madarász z Budapešti, ktorá vytvára jedinečné odevy a módne doplnky pre súčasnú modernú ženu v štýle haute-couture (šité ručne a na mieru) a pret-á-porter (šité v štandardných konfekčných veľkostiach). Prezentovaná bude aj kolekcia odevov navrhnutých na základe tradičných maďarských motívov Kalocsa, Matyó, Kalotaszeg, Torockó a Barkó, v ktorých návrhárka preberá nielen dekoratívne umenie tradičného odevu Maďarov, ale aj ich štruktúru, jedinečnosť a hodnotu. O svojej tvorbe porozpráva v rámci komentovanej prehliadky.
V priestore múzea si budú môcť návštevníci pozrieť voz s hotovými hrnčiarskymi výrobkami, ktorý kedysi slúžil na prepravu výrobkov určených na predaj. Voz bol ťahaný konským záprahom. Takto ucelenú ukážku nie je možné pripraviť, ale konský záprah s kočom budú mať naši návštevníci k dispozícii a budú sa môcť previezť nočnými ulicami mesta, čo bude iste netradičným zážitkom. Vyhliadkové jazdy bude realizovať Jozef Krupa, majiteľ ranča Megi, Poltár-Prievrana so svojím kočom, ktorý bude k dispozícii na parkovisku múzea. Trasa povedie z múzea ulicami mesta, ďalej cez námestie a okruh sa uzavrie návratom späť k múzeu.
Tradičné receptúry našich predkov sú často niečím, čo sa do modernej doby nehodí, aj napriek tomu, že ide o originálne regionálne jedlá či výrobky. Takým nepochybne je aj jeden, ktorý je spojený s obcou Muráň v regióne Gemer-Malohont. Sú to Muránske buchty. Obec Muráň je držiteľom ochrannej známky na tento sladký produkt. V roku 2018 bola Muránskym buchtám udelená značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. V úvodnom bloku predstavíme návštevníkom ľudí, ktorí znovuoživenie tejto tradície udržiavajú. Počas podujatia si budú môcť návštevníci túto špecialitu na dvore múzea zakúpiť.
Iste zaujme aj výstava Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej, ktorú múzeum otvorilo 5. mája 2022. Výstava je venovaná mladej etnologičke, ktorá vlastní rozsiahlu zbierku svadobných šiat najmä z 20. storočia a zbiera nielen svadobné šaty, ale aj ich príbehy.
Počas podujatia budú už tradične celý večer návštevníkom k dispozícii okrem aktuálnych výstav aj priestory stálych expozícií múzea (Stála vlastivedná expozícia a Protifašistický odboj a SNP v regióne Gemer-Malohont).
Na dvore múzea sa budú môcť návštevníci občerstviť, pochutiť si na cukrovinkách a na muránskych buchtách.
Sponzori podujatia: Firma GULIK Rimavská Sobota, IK Catering Rimavská Sobota a Bán, s. r. o. Rimavská Sobota.
PhDr. Elena Lindisová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-