Hrnčina sa prevážala na voze ťahanom konským záprahom. Pre návštevníkov bude pripravená statická ukážka takéhoto voza. Zároveň bude k dispozícii konský záprah a kočom, na ktorom sa môžu záujemci previezť nočnými ulicami mesta. Pestrosť programu obohatí aj otvorenie zaujímavej výstavy, ktorá predstaví módnu návrhárku Melindu Molnár-Madarász z Maďarska a jej návrhy odevov, obohatených o tradičné motívy vo výšivkách. V rámci komentovanej prehliadky o svojej práci porozpráva samotná návrhárka. Okrem toho predstavíme verejnosti jeden z regionálnych produktov, a to „muránske buchty“, ktoré majú aj svoju ochrannú známku. Jej držiteľom je obec Muráň, kde sa buchty pečú. Nebudú chýbať ani stretnutia so zaujímavými osobnosťami (módna návrhárka Melinda Molnár-Madarász, zástupcovia obce Muráň a Ranča Megi). Na dvore múzea bude návštevníkom počas podujatia k dispozícii občerstvenie. Až do 23.00 hodiny budú návštevníkom k dispozícii priestory stálych expozícií múzea a aktuálne výstavy. Každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 4 € dospelí, 2 € deti a deti do 6 rokov majú vstup zdarma.
Noc múzeí sa organizuje pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, pod patronátom Rady Európy. Podujatie organizuje a zastrešuje francúzske ministerstvo kultúry v Paríži, ktoré každoročne vyzýva múzeá v celej Európe k zapojeniu sa do neopakovateľnej noci plnej zážitkov. Je to celoeurópske podujatie a jeho cieľom je v čo najväčšej miere prezentovať kultúrne dedičstvo, význam jeho záchrany a ochrany v rámci kultúrnej výmeny, šírení informácií o kultúrnej rozmanitosti jednotlivých krajín i regiónov Európy. Najprirodzenejšie sa tento cieľ napĺňa pri neformálnom vzdelávaní, pri kultivovanom oddychu v netradičnom čase a atmosfére, akým toto podujatie bezpochyby je.
Posledné dva roky sa na celospoločenskom dianí vážne podpísala pandémia koronavírusu COVID-19. V roku 2020 sa podujatie kvôli tomu preložilo na mesiac november, ale situácia neumožnila realizovať ho prezenčne, iba v online priestore. V roku 2021 sme mohli našich návštevníkov privítať v priestoroch múzea, avšak len formou individuálnych prehliadok a absentoval aj program, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou každého ročníka Noci múzeí.
Podvečer podujatie otvorí riaditeľka múzea – PhDr. Oľga Bodorová o 18.00 hodine na nádvorí múzea. V rámci otváracieho bloku priblížime návštevníkom programovú skladbu a predstavíme hostí večera. Témou 18. ročníka Noci múzeí je hlina a s ňou úzko spojené hrnčiarske remeslo, ktoré príde prezentovať hrnčiarka Danka Bakšová z Hrnčiarskych Zalužian a keramička Tímea Csanková z Gemerských Dechtárov. Obidve sú nositeľky značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Hoci obe inklinujú k hline, ich tvorba je odlišná. Každá má svoje čaro a viditeľnú stopu remeselnej zručnosti. S touto tému bude spojená aj beseda s Oľgou Bodorovou, ktorá je autorkou kníh Hrnčiarstvo v Suchánskej doline (2019) a Hrnčiarstvo v Šiveticiach (2021). Riaditeľka múzea sa tejto téme venuje už viac než 40 rokov. Jej láska k hline a hrnčiarskemu remeslu sa zrodila ešte počas štúdií a trvá dodnes. O túto tému sa rada podelí so záujemcami o hrnčiarstvo v regióne a o jeho osude.
Do remeselnej pestrosti prispeje svojou zručnosťou a tvorbou aj kováčka Andrea Ďurčová Kosecová z Hajnáčky, ktorej učaroval kov. Počas podujatia predvedie svoje kováčske umenie. Nemenej zaujímavá je aj tvorba výrobcu kyjatických hračiek Ladislava Hedvigiho z Rimavských Zalužian, nositeľa značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Drevo a v ňom vyryté tradičné ornamenty vracajú návštevníka do minulosti a zároveň približujú s akými hračkami sa deti hrali pred viac ako sto rokmi. V tomto roku prezentoval kyjatické hračky na Svetovej výstave EXPO 2020 v Dubaji.
Priaznivcom tohto podujatia ponúkneme aj novú a zaujímavú výstavu MEYKE: Tradícia v móde – Hagyomány a divatban módnej dizajnérky Melindy Molnár-Madarász z Budapešti, ktorá vytvára jedinečné odevy a módne doplnky pre súčasnú modernú ženu v štýle haute-couture (šité ručne a na mieru) a pret-á-porter (šité v štandardných konfekčných veľkostiach). Prezentovaná bude aj kolekcia odevov navrhnutých na základe tradičných maďarských motívov Kalocsa, Matyó, Kalotaszeg, Torockó a Barkó, v ktorých návrhárka preberá nielen dekoratívne umenie tradičného odevu Maďarov, ale aj ich štruktúru, jedinečnosť a hodnotu. O svojej tvorbe porozpráva v rámci komentovanej prehliadky.
V priestore múzea si budú môcť návštevníci pozrieť voz s hotovými hrnčiarskymi výrobkami, ktorý kedysi slúžil na prepravu výrobkov určených na predaj. Voz bol ťahaný konským záprahom. Takto ucelenú ukážku nie je možné pripraviť, ale konský záprah s kočom budú mať naši návštevníci k dispozícii a budú sa môcť previezť nočnými ulicami mesta, čo bude iste netradičným zážitkom. Vyhliadkové jazdy bude realizovať Jozef Krupa, majiteľ ranča Megi, Poltár-Prievrana so svojím kočom, ktorý bude k dispozícii na parkovisku múzea. Trasa povedie z múzea ulicami mesta, ďalej cez námestie a okruh sa uzavrie návratom späť k múzeu.
Tradičné receptúry našich predkov sú často niečím, čo sa do modernej doby nehodí, aj napriek tomu, že ide o originálne regionálne jedlá či výrobky. Takým nepochybne je aj jeden, ktorý je spojený s obcou Muráň v regióne Gemer-Malohont. Sú to Muránske buchty. Obec Muráň je držiteľom ochrannej známky na tento sladký produkt. V roku 2018 bola Muránskym buchtám udelená značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. V úvodnom bloku predstavíme návštevníkom ľudí, ktorí znovuoživenie tejto tradície udržiavajú. Počas podujatia si budú môcť návštevníci túto špecialitu na dvore múzea zakúpiť.
Iste zaujme aj výstava Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej, ktorú múzeum otvorilo 5. mája 2022. Výstava je venovaná mladej etnologičke, ktorá vlastní rozsiahlu zbierku svadobných šiat najmä z 20. storočia a zbiera nielen svadobné šaty, ale aj ich príbehy.
Počas podujatia budú už tradične celý večer návštevníkom k dispozícii okrem aktuálnych výstav aj priestory stálych expozícií múzea (Stála vlastivedná expozícia a Protifašistický odboj a SNP v regióne Gemer-Malohont).
Na dvore múzea sa budú môcť návštevníci občerstviť, pochutiť si na cukrovinkách a na muránskych buchtách.
Sponzori podujatia: Firma GULIK Rimavská Sobota, IK Catering Rimavská Sobota a Bán, s. r. o. Rimavská Sobota.
PhDr. Elena Lindisová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).