Prvý a druhý deň bude venovaný etnológii. S etnologičkou múzea budú spoznávať svet detí v minulosti - detské hry, hračky, ale aj aké domáce práce vykonávali. Naučia sa detskú ľudovú hru Helička a vyskúšajú si skákanie cez gumu. V tvorivej dielni si dievčatá vyrobia handričkovú bábiku a chlapci si vyrobia vŕbovú píšťalku. Vyrábať budú aj papierové zvieratká s kyjatickými motívmi a hlinené píšťalky.
V nasledujúci deň absolvujú deti tkáčsku dielňu s tkáčmi Ľubomírou Žilkovou a Martinom Felbabom z Kokavy nad Rimavicou. Spoznajú pradiarenské a tkáčske náradie, vyskúšajú si prácu s krosnami. Pomocou tkáčskych doštičiek si vyrobia tkaničku – náramok na ruku. Tiež budú pliesť švihadlo. V poobedňajších hodinách navštívia knižnicu múzea a depozitár plný historických kníh. Každé dieťa dostane špeciálny čitateľský preukaz, na ktorý si bude môcť vypožičať knihu a v študovni spoznávať jej obsah.
Na tretí deň sa deti stanú archeológmi. Na improvizovanom archeologickom nálezisku si vyskúšajú odkrývanie improvizovaných archeologických nálezov, vyhľadávanie, ako aj fotografickú a kresebnú dokumentáciu archeologických nálezov a situácii. Vyskúšajú si aj vyhľadávanie archeologických nálezov pomocou detektoru kovov. Vyhľadávané budú epoxidové repliky bronzových záveskov. S konzervátorkou si vyskúšajú ošetrenie, konzervovanie a rekonštrukciu keramických archeologických nálezov. Záver dňa bude venovaný dokumentárnym filmom z cyklu Stopy dávnej minulosti.
Štvrtý deň bude venovaný histórii. S historičkou múzea budú spoznávať predmety dávnej minulosti. V tvorivej dielni sa zahrajú na krajčírov a zhotovia si záložku do knihy, inšpirovanú tradičnými ornamentmi z maďarských ľudových odevov regiónov Kalocsa a Matyó. S riaditeľkou múzea navštívia Námestie M. Tompu a Hlavné námestie Rimavskej Soboty.
Prírodnými vedami sa uzavrie pestrá paleta múzejných činností. Deti spoznajú prácu biologičky v múzeu – získavanie zbierkových predmetov a ich evidencia, práca v teréne či príprava výstav. V kvíze Malý prírodovedec budú deti riešiť úlohy na spoznávanie rôznych druhov živočíchov a rastlín s pomocou pomôcok na určovanie – lupy, ďalekohľadu, určovacích kľúčov. V tvorivej dielni si vyhotovia vlastný odliatok stopy živočícha.
Cieľom letných aktivít je získať priaznivcov múzea z radov mladej generácie, prehĺbiť vzťah mládeže k múzeu ako inštitúcii, k regionálnej histórii a jej hodnotám, ako aj ku kultúrnemu dedičstvu.
Mgr. Martina Oštrom Mareková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.