Prostredníctvom projektu boli nadobudnuté fotografické stoly, produktový stôl, fotografický stan, zostavy štúdiových bleskov, fotografické osvetlenia, konštrukcia pre uchytenie pozadia pre fotografovanie, pozadia rôznych rozmerov, farieb a odtieňov – dôležité z hľadiska rôznej farebnosti fotografovaných zbierkových predmetov.
Význam projektu z hľadiska odborných činností múzea, ale aj histórie múzea je nesporný. Súčasťou dokumentačných fondov Gemersko-malohontského múzea je bohatý fotoarchív negatívov, diapozitívov, fotografií a digitálnych fotografií. Jeho najstarším celkom je Fotoarchív negatívov, ktoré múzeum eviduje od roku 1962. Obsahuje 44 038 negatívov. Fotoarchív diapozitívov bol založený v roku 1977 a dnes pozostáva z 2 443 položiek. V rokoch 1962 až 1970 vznikol Fotoarchív fotografií, ktorý tvorí 1 168 fotografií rôznych formátov. Najnovším celkom je Fotoarchív digitálnych fotografií, ktorý pozostáva z 20 370 položiek.
Všetky tieto celky tvoria zábery z výskumov odborných pracovníkov, zábery z podujatí a výstav múzea. Fotoarchív múzea zachytáva tiež dianie v meste Rimavská Sobota a regióne Gemer - Malohont. Mnohé z fotografií zachytávajú reálie, ktoré dnes už nejestvujú. Jeho značnú časť tvoria zábery zbierkových predmetov.
Od 50. rokov 20. storočia môžeme v Gemersko-malohontskom múzeu datovať systematickejšiu fotografickú dokumentáciu. V tomto období múzeum získalo svoj prvý, vlastný fotografický aparát. Na počiatku ním boli urobené fotografie zbierkových predmetov a tiež zábery s ciest a prieskumov vtedajšieho správcu múzea Mikuláša Holéczyho. S odstupom desaťročí bol v múzeu zriadený aj post odborného pracovníka – fotografa.
V zbierkach múzea sa nachádzajú aj omnoho staršie fotografie ako sú datované počiatky evidencie fotoarchívu. Sú súčasťou jednotlivých zbierkových fondov, najmä zbierkového fondu histórie a čiastočne etnológie. Mimoriadne zaujímavé sú fotografie zachytávajúce vystavené exponáty a spôsob ich inštalácie na Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy z roku 1882. Rovnako cenné sú aj fotografie prvej stálej expozície alebo zábery na archeologický výskum Ľudovíta Hűvössyho vo Včelinciach v roku 1907.
To je už tradícia, ktorá zaväzuje, a aj preto bol rokoch 2021 a 2022 realizovaný projekt Skvalitnenia odbornej činnosti múzea – ochrana zbierkových predmetov prostredníctvom modernizácie fotografického pracoviska Gemersko-malohontského múzea, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
RNDr. Ján Aláč
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa