Archeologické nálezy už od vzniku múzea v roku 1882 tvoria významnú súčasť zbierok múzea. Archeologické nálezy je možné nadobúdať len archeologickým výskumom alebo povrchovým zberom. Od roku 2008 archeológ múzea s odbornou spôsobilosťou PhDr. Alexander Botoš vykonal 74 archeologických výskumov. Z archeologických výskumov vykonaných v rokoch 2008 až 2021 sa rozšíril zbierkový fond archeológia o 2020 kusov zbierkových predmetov.
Na výstave sú vystavené zbierkové predmety pochádzajúce z archeologických výskumov vykonaných Gemersko-malohontským múzeom. Pozornosť si zasluhujú nálezy novovekej keramiky objavené v roku 2009, počas archeologického výskumu zaniknutej studne na ul. K. Mikszátha v Rimavskej Sobote, unikátne archeologické nálezy – hlinený podstavec a štylizovaná antropomorfná plastika objavené v rokoch 2011 až 2016 počas výstavby rodinných domov na sídlisku pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej v Čerenčanoch. Vystavené sú aj nálezy novovekej keramiky a sklenených nádob objavených v roku 2011 počas archeologického výskumu na mieste bývalej mestskej tržnice. Prezentované sú aj nálezy stredovekých komorových kachlíc s vyobrazením sv. Barbory objavených v roku 2013 na zaniknutom hrade Širkovce – Kapla. Pozornosť na výstave si okrem iného zasluhuje aj unikátny nález kamenného svorníka s figurálnou výzdobou objavený počas archeologického výskumu zaniknutého paulínskeho kláštora v Slavci – Gombaseku v roku 2018 alebo nálezy funerálnej keramiky objavené na žiarovom pohrebisku pilinskej kultúry v roku 2019 na Daxnerovej ulici v Rimavskej Sobote.
Na komentovanej prehliadke archeológ múzea PhDr. Alexander Botoš porozpráva o všetkých týchto výnimočných archeologických nálezoch, ako aj o archeológií Gemera-Malohontu a návštevníci si zároveň môžu prehliadnuť aj výstavu Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea. Vstupné je 2 eurá.
PhDr. Alexander Botoš
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a