Pavel Ferdinandy sa od roku 2004 venuje výrobe úžitkových, dekoratívnych, vychádzkových, poľovníckych a pastierskych palíc. Postupne sa začal zaoberať i tvorbou betlehemských kyjakov a ozembuchov. Prvé informácie o spracovávaní dreva a rezbárstve získaval od svojich priateľov, neskôr si vedomosti dopĺňal a rozširoval štúdiom najmä staršej odbornej literatúry. Poznatky o metódach výroby rôznych druhov ľudových umeleckých výrobkov zo samorastov nadobudol konzultáciami s etnografmi a pri návštevách múzeí.
Svoje výrobky Pavel Ferdinandy predstavuje na folklórnych podujatiach v Detve, Myjave, Pribyline a Východnej, ale aj počas rôznych remeselníckych jarmokov, napríklad v Banskej Bystrici, Kežmarku, Leviciach, Nitre, Trnave, či pri rozličných akciách miest a obcí Slovenska. Z jeho výrobkov sa tešia i zákazníci v Kanade, USA, Japonsku, Nemecku, Francúzku, Kuvajte a v ďalších krajinách. Keďže patrí k spolupracovníkom Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), s jeho výrobkami sa môžete stretnúť aj v ich špecializovaných predajniach. Stali sa tiež súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea, či Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku. V roku 2020 udelilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ústredie ľudovej umeleckej výroby Pavlovi Ferdinandymu za výrobu zdobených palíc čestný titul majster ľudovej umeleckej výroby.
Účasť na podujatí môžete nahlásiť na telefónnom čísle 047/5632741, e-mailom: alebo osobne v pokladni múzea.
Mgr. Ľudmila Pulišová
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a