Múzeum si rýchlo našlo svojich fanúšikov. Za prvé štyri mesiace ho navštívilo viac ako 700 návštevníkov, pridali sa aj prvé základné školy a múzeum zaznamenalo aj mediálny záujem – reportáže o ňom odvysielali TV Markíza, RTVS, dokonca aj rozsiahlejšiu reportáž v relácii Slovensko v obrazoch, i Rádio Slovensko, Regina a regionálne médiá.
V súčasnosti múzeum už druhý mesiac nefunguje. Dobrovoľníci ho odmietajú otvoriť, kým primátor mesta neprestane robiť obštrukcie, spochybňovať nájomnú zmluvu a nevysvetlí okolnosti, keď sa bez vedomia nájomcu vlámal do budovy a nechal vymeniť zámky za iné.
---
Múzeum bolo od septembra do decembra 2022 otvorené každú sobotu a tešilo sa záujmu návštevníkov. Deň pred Vianocami (23.12.2022) odrazu začali problémy s mestom Hnúšťa, resp. s jeho novým primátorom Martinom Pliešovským. Ten predsedníčke združenia Marianne Balaškovej telefonicky oznámil, že im nechal vyvŕtať staré zámky a vymeniť za nové. Ako dôvod výmeny najprv uviedol, že do múzea zaznamenal pokus o vlámanie. Budovu si dobrovoľníci našli s vymenenými zámkami, avšak bez akýchkoľvek náznakov pokusu o vlámanie. Nič z múzea nezmizlo. Jediný, kto do múzea nelegálne vošiel, bol primátor Hnúšte.
Počas vianočných sviatkov bolo múzeum zatvorené, a tak si predsedníčka išla k primátorovi po nové kľúče až v januári. Z tých dostala iba jednu kópiu. Primátor tvrdil, že v budove došlo k pokusu o vlámanie, preto dal vymeniť zámky bez vedomia nájomcu. Na otázku, prečo neprivolal nájomcu, alebo políciu jej odpovedal, že privolal mestskú políciu. Dodal, že nájomná zmluva sa mu nepozdáva a že by v nej chcel niečo zmeniť. Predsedníčka združenia odpovedala, že sa prípadnej aktualizácii nájomnej zmluvy nebráni, nech pošle písomne návrh na zmeny, tak ako to zmluva umožňuje a vyjadrí sa k tomu.
„Keď sme si to preverovali, vysvitlo, že mestská polícia však o žiadnom pokuse o vlámanie do múzea nemala žiadnu vedomosť. Primátor Pliešovský na hulváta klamal. Na dverách nie sú badateľné žiadne známky po pokuse o vlámaní. Už skutočnosť, že neprivolal políciu, ani nájomcu ilustruje, že sa do múzea vlámal za iným účelom. Rovnako je podozrivé, že sa to stalo deň pred Vianocami. Myslíme si, že hľadal v múzeu niečo, na základe čoho by nás z múzea mohol vyštvať a keď to nenašiel, vymyslel si príhodu o tom, že sa nám tam chcel niekto vlámať. Ktorý zlodej by vŕtal zámky v budove, ktorá má veľké sklenené okná na dverách?“ pýta sa zakladateľ múzea a člen o. z. Horná Rimava Roman Lebeda.
S rovnakými otázkami navštívil 28.2.2023 Lebeda aj mestské zastupiteľstvo, kde sa primátora opýtal na okolnosti údajného pokusu o vlámanie a výmeny zámkov. Tam už Pliešovský nespomínal pokus o vlámanie, ale údajne neplatnú zmluvu. „Nie je tam žiadny nájomca,“ vyjadril sa Pliešovský. Zmluva, ktorú občianske združenie zaslalo v prílohe tlačovej správy konštatuje dobu nájomného vzťahu do roku 2031.
„Toto tvrdenie je ďalšie zbrklo vymyslené klamstvo primátora Pliešovského. Ak by mesto Hnúšťa naozaj malo nejaký problém so zmluvou, prečo namiesto výmeny zámkov neoslovilo vedenie združenia? Rovnako Pliešovského tvrdenia popiera skutočnosť, že mesto Hnúšťa vystavilo v decembri 2022 faktúru za nájomné, ktorú podpísal sám primátor. Združenie ju obratom uhradilo v časovej lehote,“ dodáva Lebeda.
Na otázku, z akého dôvodu teda mesto Hnúšťa združeniu v decembri poslalo Hornej Rimave faktúru za nájom za rok 2022, ak by zmluva nebola platná, ktorú navyše podpísal sám primátor. Pliešovský na konci februára na verejnom zasadnutí mestského zastupiteľstva odpovedal: „Nepamätám si čo bolo v decembri.“ Rovnako nie je jasné, prečo predsedníčke združenia Balaškovej vydal v januári jednu kópiu kľúčov od budovy, pokiaľ tvrdí, že zmluva nie je platná. Tiež nie je jasné, prečo údajnú neplatnosť zmluvy neriešil s predsedníčkou občianskeho združenia, ale nariadil výmenu zámkov v múzeu bez vedomia nájomcu.
Na zasadnutí zastupiteľstva k téme vystúpila aj poslankyňa MsZ Miroslava Vargová, ktorá sa zaoberá projektmi EU. Spochybnila tvrdenia primátora a potvrdila, že si je istá, že sa schvaľovala v zastupiteľstve dlhodobá nájomná zmluva a bez toho by združenie nedostalo nikdy financie z grantu. Primátor ale už pristihnutý pri klamstve opakoval iba: „Treba si naštudovať zmluvy.“
Vzhľadom na skutočnosť, že primátor mesta Hnúšťa Martin Pliešovský tvrdí, že združenie nemá platnú nájomnú zmluvu, Horná Rimava až do vyriešenia situácie prerušila prevádzku múzea.
„Robíme to ako dobrovoľníci, zadarmo. V muzeálnej zbierke máme predmety za vlastných viac ako 10-tisíc eur. Úspešným projektom sme zhodnotili budovu mesta o takmer 40-tisíc eur. Vstup do múzea je zadarmo, platí sa len za vstup do podzemia, pretože za ten my musíme platiť ďalej. Robíme zadarmo rozvoj cestovného ruchu a primátor nám vymieňa zámky a klame, že nemáme platnú zmluvu. V takomto prostredí odmietame ďalej múzeum prevádzkovať, kým sa nám primátor neospravedlní za vlámanie do prenajatých priestorov a klamstvá o neplatnej zmluve a neodovzdá nám všetky kópie kľúčov od budovy, za ktorú riadne platíme nájom. Zmluva jasne hovorí, že je uzavretá do roku 2031,“ uviedol zakladateľ múzea Roman Lebeda.
Lebeda zdôraznil, že nejde o konanie mesta, iba o konanie zo strany osoby primátora. „Zo strany mestských poslancov vnímame, že múzeum v meste vítajú, vo februári 2023 dokonca podporili prevádzku múzea sumou 800 eur. Aj toto uznesenie primátor podpísal, preto jeho konanie považujeme za zmätočné i nesvojprávne,“ dodáva Lebeda.
Občianske združenie Horná Rimava pracuje na rozvoji chudobného regiónu okresu Rimavská Sobota už od roku 2007. Za 16 rokov činnosti zorganizovalo viac ako 100 hudobných koncertov, spoločenských a športových podujatí, vrátane bežeckých pretekov s medzinárodnou účasťou. Z grantov a vlastných členských príspevkov zachránilo ruinu historického kamenného mosta, otvorilo prvý útulok pre psy v okrese Rimavská Sobota a v roku 2022 otvorilo banské múzeum so vstupmi do banského podzemia.
„Toto všetko robíme zadarmo ako dobrovoľníci a odmietame, aby si primátor riešil svoje osobné spory s členmi útokmi na našu prácu. Je to hanba, aby ten, čo nás má najviac podporovať, nám najviac škodil,“ zakončil zakladateľ múzea Roman Lebeda.
--
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).