Medzi najvýznamnejšie nálezy, ktoré sme objavili počas archeologického výskumu patrí nález železného zubadla, keramických fragmentov zhotovených na hrnčiarskom kruhu z doby laténskej, keramické fragmenty zdobené rytou vlnovkou, ktorá je typickým výzdobným prvkom slovanskej keramiky, keramický fragment zhotovený na hrnčiarskom kruhu vyrobený v jednej z rímskych provincii (možno v Panónii ?), pochádzajúci približne z 3. - 4. storočia, ako aj fragment kosteného hrebeňa, zo včasnostredovekého obdobia. Je to vôbec prvý nález kosteného hrebeňa z územia Gemera-Malohontu.
Archeologická lokalita Barát kút bola mimoriadne vhodným miestom na osídlenie vďaka prírodnému zdroju vody – prameňu. Nad prameňom je z lomových kameňov vybudovaný kupolovitý prístrešok, ktorý bol zhotovený niekedy v období 2. polovice 19. storočia. Lokalita Barát kút bola v tomto období vyhľadávaným cieľom vychádzok a piknikov meštianskej society Rimavskej Soboty. Čiastočnou motiváciou pomenovania lokality Barát kút – Mníchova studňa bol práve tento prameň.
Staršia literatúra lokalizuje do tejto polohy zaniknutý kláštor rádu Štefanitov alebo Johanitov. O existencii rytierskeho špitálnického rádu v Rimavskej Sobote, ani v jeho bezprostrednom okolí, však neexistujú žiadne písomné záznamy.
Predpokladáme, že v lokalite Kurinec – Barát kút bola situovaná grangia (z latinského slova grangia – sýpka), t. j. samostatný hospodársky dvor (majer) mimo vlastného areálu kláštora. Grangia v lokalite Barát kút s najväčšou pravdepodobnosťou prináležala k benediktínskemu kláštoru v Rimavských Janovciach. Grangie zabezpečovali hospodársky chod kláštora.
Hypotézu o existencii grangie (hospodárskeho dvorca) v polohe Barát kút potvrdzuje aj objav zaniknutého rybníka. Hrádza rybníka je obdĺžnikovitého tvaru a má rozmery cca 82 x 28 m. Rybník bol napájaný už spomínaným prameňom.
Pozostatky zaniknutého hospodárskeho dvorca (grangie) sa pokúsime aj naďalej v budúcnosti hľadať a skúmať.
Archeologicky výskum z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Zároveň ďakujeme Mestskému úradu v Rimavskej Sobote a Technickým službám mesta Rimavská Sobota za súčinnosť pri archeologickom výskume.
PhDr. Alexander Botoš
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.