Jedným z cieľov, ktorému zodpovedá najväčší rozsah prác, je zvýšenie komfortu služieb pre návštevníkov. Ide o moderné poňatie vstupu do múzea a zriadenie plnohodnotného návštevníckeho centra zodpovedajúceho súčasným nárokom a očakávaniam návštevníkov a verejnosti.
Vstup do objektu múzea je prvým kontaktom návštevníka so samotným múzeom, a ako taký utvára prvý dojem návštevníka. Historická budova Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je pôvodne klasicistický objekt delostreleckých kasární postavený v roku 1850, podľa projektu architekta Ferenca Miksa. Počiatky súčasného vstupu do výstavných a expozičných priestorov možno datovať až do konca 70. rokov 20. storočia, keď bola verejnosti v roku 1979 sprístupnená stála vlastivedná expozícia. Z tohto hľadiska má jeho rekonštrukcia veľký význam. Architektonické riešenie je dielom architektky Ing. Arch. Martiny Ťažkej z Banskej Bystrice (MAO arch s. r. o.).
Upravený bude priestor na prístupovej chodbe tak, aby vznikol jednoliaty a návštevnícky príťažlivý moderný priestor. Pôvodný masívny zamrežovaný vstup bude nahradený presklenými automatickými dverami. V priestore budú moderné vitríny na propagačné materiály, publikácie a zborníky z produkcie GMM. Súčasťou rekonštrukcie budú aj vykurovacie telesá, nová elektroinštalácia či osvetlenie.
Na tento účel získalo z európskych zdrojov dotáciu vo výške viac ako 90.000 eur, projekt je prvým krokom k postupnej rekonštrukcii interiéru inštitúcie.
Charakter niektorých prác bude mať dosah aj na obmedzenie činnosti múzea vo vzťahu k návštevníkom. Dôvodom je bezpečnosť návštevníkov. Múzeum nebude pre verejnosť uzatvorené úplne a o konkrétnych termínoch a obmedzeniach bude inštitúcia včas informovať na svojej webovej stránke a na facebookovom profile.
Sprístupnená pre návštevníkom bude dolná chodba a jedna výstavná miestnosť, kde momentálne prebieha výstava Legendárne priateľstvá Petőfiho – Petőfi legendás barátságai. Gemersko-malohontské múzeum pripravuje aj nové výstavy a podujatia, na ktoré sa môžu návštevníci tešiť aj počas prebiehajúcich prác. Sledujte nás aj naďalej!
Mgr. Ján Ulický



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a