Získané boli masívne gubárske krosná, ktoré doteraz v zbierkach múzea absentovali, kolovrat na stáčanie útku, vlnená guba, vlnený koberec – surovica (2 ks), prehoz a vlnená hlavnica. Anna Galisová sa zhotovovaniu gúb začala venovať v roku 1980, kedy pracovala i pre ÚĽUV v Bratislave. Zhotovovať guby sa učila od majsterky ľudovej umeleckej výroby Amálie Didekovej, rovnako pôsobiacej v Šiveticiach. Do obce Šivetice sa tradícia výroby gúb rozšírila z neďalekej Jelšavy, ktorá patrila v minulosti k strediskám gubárskej výroby s počiatkom už v 18.
storočí. Keďže v 50. rokoch 20. storočia pôsobil na Slovensku už len jeden výrobca gúb, a to práve v Jelšave, ÚĽUV sa rozhodol v roku 1958 zriadiť priemyselnú výrobu gúb v Klenovci, nadväzujúc na tamojšiu súkennícku tradíciu. Tu bola postavená i práčovňa, kde si chodili vlnu na guby prať tiež gubári zo Šivetíc.
Akvizícia gubárskeho náradia a výrobkov dokumentuje gubárstvo vo východnej časti regiónu Gemer-Malohont a je tak vhodným doplnkom etnologického fondu múzea, v rámci ktorého má múzeum
prostredníctvom gúb už zdokumentovanú ich výrobu a výrobcov v Klenovci v 2. polovici 20. storočia (západná časť regiónu). Cieľom projektu tak bolo skompletizovanie dokumentácie gubárstva v Gemeri-Malohonte s možnosťou komparácie výroby a produkcie v jeho východnej a západnej časti.
Akvizíciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Mgr. Ľudmila Pulišová, etnologička múzea



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a