Melinda “Meyke“ Molnár-Madarász vytvára originálne odevy a módne doplnky pre súčasnú modernú ženu. Jej cieľom je zachovať hodnoty a tradície prostredníctvom moderného štýlu. Meyke vo svojej tvorbe, ako módna dizajnérka, využíva rozmanitosť tradičných prvkov a motívov maďarského ľudového umenia, ktoré pochádzajú z rôznych regiónov historického Uhorska.
Odevy podľa návrhov Melindy Molnár-Madarász sa objavili na všetkých domácich a zahraničných módnych prehliadkach Folktrend Fashion Show. So svojimi kolekciami reprezentovala Maďarsko na Hungarian Heritage Festival vo Washingtone, potom v New Yorku a v Berlíne.
Jej módne návrhy verejnosť už mohla obdivovať minulý rok na výstave „MEYKE: Tradícia v móde – Hagyomány a divatban“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Teraz sa k nám vráti s novou kolekciou, ktorej kúsky navrhla na základe tradičných ľudových motívov Gemera, v ktorých preberá nielen dekoratívne umenie starých ľudových krojov, ale aj ich štruktúru, jedinečnosť a hodnotu. Kolekcia pozostáva zo 14 šiat, ktoré sa vyznačujú zdržanlivou farebnosťou, čistými, ženskými tvarmi a ľudovým remeslom. Kolekcia bola navrhnutá tak, aby širšiemu svetu ukázala motívy bielej, ručne viazanej výšivky a motívy a formy odevov, ktoré sa nachádzajú v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Kolekcia pripomína vzdušnú viacvrstvovosť gemerských odevov, „čierno-biele“ staré fotografie v odtieňoch sivej a klasickú čistotu a rôznorodosť bielej, uzlíkovej výšivky Gemera. Výstava upriami pozornosť na tradíciu gemerskej výšivky a výšivkárstva, ktorá sa odprezentuje na módnych návrhoch Melindy Molnár-Madarász.
Mgr. Igor Kerepesi (historik GMM)



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a