Súčasťou slávnostného otvorenia obrazárne bol aj krst katalógu, ktorého zostavovateľom bol István Sulyovszky. O rok neskôr bol vydaný katalóg najhodnotnejších zbierok s fotografiami obrazov, zábermi interiéru a nádvoria. Našla tu miesto aj vzácna príručná knižnica s výtvarnou tematikou.
Budovu obrazárne dal postaviť Dionýz Andrássy v rokoch 1908 – 1909 podľa projektu Dr. Rudolfa Hültla, s cieľom umiestniť svoju hodnotnú zbierku výtvarných diel, plastík a knižnicu. Jadrom prízemnej secesnej stavby s pôdorysom v tvare gréckeho kríža je veľká výstavná miestnosť so sklenenou strechou a skleneným kazetovým stropom, ďalšie priestory sú umiestnené medzi ramenami kríža. Na severnej fasáde bohato členenej stavby sa nachádza farebný majolikový reliéf, znázorňujúci madonu na tróne, obklopenú sv. Františkom z Assisi, Urbanom, Dominikom a Jurajom. Budova bola od začiatku elektrifikovaná a teplovzdušne vykurovaná.
Obrazáreň plnila svoje poslanie podľa Dionýzových predstáv do roku 1913. Po jeho smrti boli na základe závetu umelecké diela odvezené do Budapešti.
V povojnových rokoch začal objekt chátrať, využíval sa na účely bývania, ako sklad poľnohospodárskych potrieb, obilia, tiež na činnosť klubu mládeže a aj ako knižnica. Neskôr získalo budovu do správy Banícke múzeum v Rožňave. Suterénne priestory objektu boli využívané pre účely múzejného depozitára a v rokoch 1978 –1989 bola v budove inštalovaná Expozícia ľudovej umeleckej tvorby Gemera. V máji 1990 bolo objektu prinavrátené pôvodné poslanie a bola v ňom zriadená expozícia výtvarných diel so zameraním na portrétnu tvorbu 18. a 19. storočia. Veľkorozmerná olejomaľba Smrť Attilu od Ferencza Paczku z roku 1884 je v týchto jedinečných priestoroch umiestnená dodnes.
V posledných rokoch boli počas letnej sezóny v obrazárni realizované krátkodobé výstavy. V súčasnosti sa v jej priestoroch konajú príležitostné podujatia.
Andrássyovci boli pre región Gemera významným rodom. Gróf Dionýz Andrássy bol vášnivým zberateľom a milovníkom umenia. Počas svojho pobytu v Mníchove sa i sám venoval maľbe. Okrem dobročinných misií, ktoré realizoval so svojou manželkou Františkou, zaslúžil sa finančnými darmi okrem iného aj o založenie Baníckeho múzea v Rožňave v roku 1902 a o výstavbu prvej účelovej budovy pre potreby banského múzejníctva v strednej Európe, kde je dnes inštalovaná Expozícia baníctva a hutníctva Gemera.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12684/pred-115-rokmi-sa-dvere-andrassyho-obrazarne-v-krasnohorskom-podhradi-otvorili-prvykrat#sigProGalleriae31c1f0134
Obrázky:
1. Andrássyho obrazáreň v roku 1909. SNM - Múzeum Betliar, kaštieľ Betliar
2. Andrássyho obrazáreň v roku 1909 - časť interiéru. SNM - Múzeum Betliar, kaštieľ Betliar
3. Pohľadnica Krh. Podhradie - Obrazáreň, 1911. Banícke múzeum v Rožňave, fond História I
4. Andrássyho obrazáreň v roku 2009. Fotoarchív BM
5. Interiér obrazárne, 1909. Fotoarchív BM
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a