Súčasťou slávnostného otvorenia obrazárne bol aj krst katalógu, ktorého zostavovateľom bol István Sulyovszky. O rok neskôr bol vydaný katalóg najhodnotnejších zbierok s fotografiami obrazov, zábermi interiéru a nádvoria. Našla tu miesto aj vzácna príručná knižnica s výtvarnou tematikou.
Budovu obrazárne dal postaviť Dionýz Andrássy v rokoch 1908 – 1909 podľa projektu Dr. Rudolfa Hültla, s cieľom umiestniť svoju hodnotnú zbierku výtvarných diel, plastík a knižnicu. Jadrom prízemnej secesnej stavby s pôdorysom v tvare gréckeho kríža je veľká výstavná miestnosť so sklenenou strechou a skleneným kazetovým stropom, ďalšie priestory sú umiestnené medzi ramenami kríža. Na severnej fasáde bohato členenej stavby sa nachádza farebný majolikový reliéf, znázorňujúci madonu na tróne, obklopenú sv. Františkom z Assisi, Urbanom, Dominikom a Jurajom. Budova bola od začiatku elektrifikovaná a teplovzdušne vykurovaná.
Obrazáreň plnila svoje poslanie podľa Dionýzových predstáv do roku 1913. Po jeho smrti boli na základe závetu umelecké diela odvezené do Budapešti.
V povojnových rokoch začal objekt chátrať, využíval sa na účely bývania, ako sklad poľnohospodárskych potrieb, obilia, tiež na činnosť klubu mládeže a aj ako knižnica. Neskôr získalo budovu do správy Banícke múzeum v Rožňave. Suterénne priestory objektu boli využívané pre účely múzejného depozitára a v rokoch 1978 –1989 bola v budove inštalovaná Expozícia ľudovej umeleckej tvorby Gemera. V máji 1990 bolo objektu prinavrátené pôvodné poslanie a bola v ňom zriadená expozícia výtvarných diel so zameraním na portrétnu tvorbu 18. a 19. storočia. Veľkorozmerná olejomaľba Smrť Attilu od Ferencza Paczku z roku 1884 je v týchto jedinečných priestoroch umiestnená dodnes.
V posledných rokoch boli počas letnej sezóny v obrazárni realizované krátkodobé výstavy. V súčasnosti sa v jej priestoroch konajú príležitostné podujatia.
Andrássyovci boli pre región Gemera významným rodom. Gróf Dionýz Andrássy bol vášnivým zberateľom a milovníkom umenia. Počas svojho pobytu v Mníchove sa i sám venoval maľbe. Okrem dobročinných misií, ktoré realizoval so svojou manželkou Františkou, zaslúžil sa finančnými darmi okrem iného aj o založenie Baníckeho múzea v Rožňave v roku 1902 a o výstavbu prvej účelovej budovy pre potreby banského múzejníctva v strednej Európe, kde je dnes inštalovaná Expozícia baníctva a hutníctva Gemera.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12684/pred-115-rokmi-sa-dvere-andrassyho-obrazarne-v-krasnohorskom-podhradi-otvorili-prvykrat#sigProGalleriae31c1f0134
Obrázky:
1. Andrássyho obrazáreň v roku 1909. SNM - Múzeum Betliar, kaštieľ Betliar
2. Andrássyho obrazáreň v roku 1909 - časť interiéru. SNM - Múzeum Betliar, kaštieľ Betliar
3. Pohľadnica Krh. Podhradie - Obrazáreň, 1911. Banícke múzeum v Rožňave, fond História I
4. Andrássyho obrazáreň v roku 2009. Fotoarchív BM
5. Interiér obrazárne, 1909. Fotoarchív BM
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.