Historická expozícia – prezentačný múzejný depozitár už 25 rokov – celé štvrťstoročie prostredníctvom najhodnotnejších a najkrajších zbierok „rozpráva“ príbeh o každodennom živote našich predkov a o zvyklostiach gemerského ľudu. Niekoľko tisíc predmetov z obdobia 16. – 20. storočia umožňuje vrátiť sa v čase aspoň na chvíľu späť do vzdialenej či nedávnej minulosti. Nájdeme tu cenný historický materiál k dejinám Rožňavy a jej okolia – cechové insígnie, výrobky remeselníkov, rožňavskej a muránskej kameninovej manufaktúra, sakrálne pamiatky a pamiatky ľudovej kultúry. Za pozornosť určite stoja baroková krstiteľnica, veľkorozmerná návštevná kniha Mauzólea v Krásnohorskom Podhradí, časť rožňavského dreveného vodovodného potrubia, kamenná tabuľa z dnes už neexistujúcej rožňavskej synagógy a množstvo ďalších jedinečných zbierok. Niektoré z nich sú dedičstvom Mestského múzea v Rožňave, ktorému boli kedysi s láskou a s cieľom ich zachovania pre ďalšie generácie darované obyvateľmi mesta a okolia. V minulosti bolo súčasťou prehliadky expozície premietanie krátkych filmov zameraných na históriu, národopis a prírodné krásy Gemera.
Jedinečnosť historickej expozície umocňuje aj skutočnosť, že sídli v priestoroch bývalej centrálnej administratívnej budovy Markovej manufaktúry na spracovanie kože, ktorú v roku 1782 založil šikovný garbiarsky cechmajster Pál Markó. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe.
Dnes patrí Historická expozícia – prezentačný múzejný depozitár ku klasickej forme prezentácie muzeálií bez inovatívnych prvkov, s dôrazom na sprievodné slovo lektora. Napriek tomu, alebo možno práve vďaka tomu odchádzajú návštevníci často očarení, s vďakou za nádhernú prehliadku, ktorá ich spája so svojimi predkami a s ich minulosťou.
Z pera návštevníkov:
Až teraz si uvedomujeme, akí boli naši predkovia šikovní a zruční. Vďaka Bohu za tieto zachované predmety. Prajeme Vám veľa úspechov v ďalšej práci.
13. 9. 2016 Návštevníci z Prievidze
Hatalmas a gyűjtemény, megérdemelne egy nagyobb és modernebb kiállítótermet. (Zbierka je obrovská, zaslúžila by si nové a modernejšie výstavné priestory.)
Augusztus 2016 Debrecen
Nagyon bőséges a tárlat, nekünk 21. századi fiataloknak naygon érdekes. (Expozícia je veľmi bohatá, pre nás mladých 21. storočia veľmi zaujímavá.)
2017. 05. 11. Széchenyi Zsigmond Mezőgazdasági Szakképző Iskola és Kolégium diákjai éspedagógusai
Ďakujeme za krásny zážitok a neskutočné množstvo predmetov z našej minulosti. Takéto zbierky si treba vážiť. Je to kus našej minulosti.
20. 5. 2024 Rodina z Bohdanoviec
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
Foto: Banícke múzeum v Rožňave
1. Práce počas príprav historickej expozície.
2. – 3. Slávnostné otvorenie Historickej expozície – prezentačného múzejného depozitára 10. septembra 1999.
4. Centrálna administratívna budova bývalej manufaktúry – sídlo riaditeľstva a historickej expozície Baníckeho múzea v Rožňave, 2010
5. – 7. Historická expozícia s množstvom vzácnych exponátov.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12751/historicka-expozicia-banickeho-muzea-uz-25-rokov-prezentuje-dejiny-roznavy-a-gemerskeho-regionu#sigProGalleriad2c3de4ae4


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a