Riaditeľ Hazslinszky a celá skupina nadšencov postupovali v múzejnej práci na svoju dobu veľmi progresívne. Pozornosť sústredili na cechovú a remeselnícku výrobu, vrátane k nej sa viažucich písomností a na predmety súvisiace s dejinami mesta a okolia a jeho obyvateľov. Do zbierok múzea sa dostal pomerne veľký počet pozostalostí významných osobností (aj nadregionálneho významu), čo umocňuje dôležitosť a významné postavenie Mestského múzea. Hazslinszky v rokoch 1912 – 1914 svojou prácou, neúnavným úsilím o rast zbierkového fondu a vďaka darom od občanov mesta položil základy bohatého fondu Mestského múzea a základy zbierkotvornej činnosti pre ďalšiu rozvíjajúcu sa muzeálnu činnosť v Rožňave. Výraznou mierou prispel k rozvoju rožňavského múzejníctva. V historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave dnes evidujeme fotografie, rukopisy, denník a album výstrižkov novinových článkov Hazslinszkého.
Rudolf Hazslinszky zomrel 19. septembra 1914 v Rožňave. Pochovaný je na rožňavskom mestskom cintoríne. V týchto dňoch si pripomíname 110. výročie jeho úmrtia.
Dr. Rudolf Hazslinszky, historik, profesor, publicista, novinár, muzeológ, spoluzakladateľ a prvý riaditeľ Mestského múzea v Rožňave, sa narodil 4. decembra 1869 v Prešove. Vo svojom rodnom meste ukončil gymnázium, v Budapešti vyštudoval históriu a archívnictvo. V roku 1894 získal titul doktor filozofických vied. Pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziách v Prešove, Békešskej Čabe, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a od roku 1898 na evanjelickom gymnáziu v Rožňave, kde okrem histórie a zemepisu vyučoval aj jazyky – latinčinu, maďarský jazyk a literatúru a gréčtinu. Mimoriadne aktívny bol v publikačnej činnosti. Vo svojich vedeckých prácach sa venoval predovšetkým starším dejinám Uhorska. V rokoch 1902 – 1903 pracoval ako redaktor novín Sajó Vidék, neskôr v rokoch 1906 – 1910 bol šéfredaktorom týždenníka Rozsnyói Híradó. Je autorom prvého sprievodcu Rožňavou a okolím pod názvom Kalauz Rozsnyó és vidéke számára vydaného v roku 1910 vo vydavateľstve Józsefa Fuchsa v Rožňave.
19. septembra 2024 si zároveň pripomíname 115. výročie narodenia prvého povojnového riaditeľa rožňavského múzea Ladislava (László) Adalberta Aranya (1909 – 1967), známeho aj pod pseudonymom Anzelm. Múzeum, ktorého osud značne poznačila 2. svetová vojna, obnovilo svoju činnosť v roku 1956 pod názvom Okresné múzeum v Rožňave. Objektu bolo prinavrátené pôvodné poslanie a 13. mája 1956 bola pod vedením riaditeľa Aranya otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. Arany zároveň zaviedol novú prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes.
Ladislav Adalbert Arany pôsobil vo funkcii riaditeľa múzea do roku 1958. Bol zároveň jazykovedcom, pedagógom, etnografom, muzeológom, organizátorom aktívu spolupracovníkov múzea a členom vlastivedného krúžku pri Okresnom múzeu v Rožňave.
Zomrel 13. októbra v Rožňave. Pochovaný je na mestskom cintoríne v Rožňave.
Rudolf Hazslinszky a Ladislav Adalbert Arany počas svojho života významnou mierou prispeli k šíreniu dobrého mena rožňavského múzejníctva a dosiahli mimoriadne pracovné výsledky. Svoje miesto našli v Múzejnom panteóne, ktorý bol založený v roku 2002 pri príležitosti 100. výročia založenia Baníckeho múzea v Rožňave.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
Zdroje:
TÖKÖLY, G. Ki kicsoda Rozsnyón. Somorja : MÉRY RATIO, 1999. 447 s.
A rozsnyói muzeum állománya. In: Rozsnyói Híradó. 1912, roč. 35, č. 51, s. 4.
MV SR, ŠA v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, fond MsNV v Rožňave, Kronika mesta Rožňava
Banícke múzeum v Rožňave, zbierkový fond História I
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12757/pripominame-si-110-vyrocie-umrtia-dr-rudolfa-rezso-hazslinszkeho-vyznamnej-osobnosti-roznavskeho-muzejnictva#sigProGalleria1ecbffba9e
Foto: Archív BM
1. Portrét Dr. Rudolfa Hazslinszkého, H-1351
2. Dr. R. Hazslinszky s rodinou, 1911. Fotografia, H-1345
3. Dr. R. Hazslinszky, jar 1914. Fotografia, H-1344
4. Album výstrižkov článkov R. Hazslinszkého, H-1342
5. Hrob R. Hazslinszkého na mestskom cintoríne v Rožňave
6. L. A. Arany začiatkom 40. rokov 20. storočia
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a