Riaditeľ Hazslinszky a celá skupina nadšencov postupovali v múzejnej práci na svoju dobu veľmi progresívne. Pozornosť sústredili na cechovú a remeselnícku výrobu, vrátane k nej sa viažucich písomností a na predmety súvisiace s dejinami mesta a okolia a jeho obyvateľov. Do zbierok múzea sa dostal pomerne veľký počet pozostalostí významných osobností (aj nadregionálneho významu), čo umocňuje dôležitosť a významné postavenie Mestského múzea. Hazslinszky v rokoch 1912 – 1914 svojou prácou, neúnavným úsilím o rast zbierkového fondu a vďaka darom od občanov mesta položil základy bohatého fondu Mestského múzea a základy zbierkotvornej činnosti pre ďalšiu rozvíjajúcu sa muzeálnu činnosť v Rožňave. Výraznou mierou prispel k rozvoju rožňavského múzejníctva. V historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave dnes evidujeme fotografie, rukopisy, denník a album výstrižkov novinových článkov Hazslinszkého.
Rudolf Hazslinszky zomrel 19. septembra 1914 v Rožňave. Pochovaný je na rožňavskom mestskom cintoríne. V týchto dňoch si pripomíname 110. výročie jeho úmrtia.
Dr. Rudolf Hazslinszky, historik, profesor, publicista, novinár, muzeológ, spoluzakladateľ a prvý riaditeľ Mestského múzea v Rožňave, sa narodil 4. decembra 1869 v Prešove. Vo svojom rodnom meste ukončil gymnázium, v Budapešti vyštudoval históriu a archívnictvo. V roku 1894 získal titul doktor filozofických vied. Pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziách v Prešove, Békešskej Čabe, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a od roku 1898 na evanjelickom gymnáziu v Rožňave, kde okrem histórie a zemepisu vyučoval aj jazyky – latinčinu, maďarský jazyk a literatúru a gréčtinu. Mimoriadne aktívny bol v publikačnej činnosti. Vo svojich vedeckých prácach sa venoval predovšetkým starším dejinám Uhorska. V rokoch 1902 – 1903 pracoval ako redaktor novín Sajó Vidék, neskôr v rokoch 1906 – 1910 bol šéfredaktorom týždenníka Rozsnyói Híradó. Je autorom prvého sprievodcu Rožňavou a okolím pod názvom Kalauz Rozsnyó és vidéke számára vydaného v roku 1910 vo vydavateľstve Józsefa Fuchsa v Rožňave.
19. septembra 2024 si zároveň pripomíname 115. výročie narodenia prvého povojnového riaditeľa rožňavského múzea Ladislava (László) Adalberta Aranya (1909 – 1967), známeho aj pod pseudonymom Anzelm. Múzeum, ktorého osud značne poznačila 2. svetová vojna, obnovilo svoju činnosť v roku 1956 pod názvom Okresné múzeum v Rožňave. Objektu bolo prinavrátené pôvodné poslanie a 13. mája 1956 bola pod vedením riaditeľa Aranya otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. Arany zároveň zaviedol novú prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes.
Ladislav Adalbert Arany pôsobil vo funkcii riaditeľa múzea do roku 1958. Bol zároveň jazykovedcom, pedagógom, etnografom, muzeológom, organizátorom aktívu spolupracovníkov múzea a členom vlastivedného krúžku pri Okresnom múzeu v Rožňave.
Zomrel 13. októbra v Rožňave. Pochovaný je na mestskom cintoríne v Rožňave.
Rudolf Hazslinszky a Ladislav Adalbert Arany počas svojho života významnou mierou prispeli k šíreniu dobrého mena rožňavského múzejníctva a dosiahli mimoriadne pracovné výsledky. Svoje miesto našli v Múzejnom panteóne, ktorý bol založený v roku 2002 pri príležitosti 100. výročia založenia Baníckeho múzea v Rožňave.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
Zdroje:
TÖKÖLY, G. Ki kicsoda Rozsnyón. Somorja : MÉRY RATIO, 1999. 447 s.
A rozsnyói muzeum állománya. In: Rozsnyói Híradó. 1912, roč. 35, č. 51, s. 4.
MV SR, ŠA v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, fond MsNV v Rožňave, Kronika mesta Rožňava
Banícke múzeum v Rožňave, zbierkový fond História I
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12757/pripominame-si-110-vyrocie-umrtia-dr-rudolfa-rezso-hazslinszkeho-vyznamnej-osobnosti-roznavskeho-muzejnictva#sigProGalleria1ecbffba9e
Foto: Archív BM
1. Portrét Dr. Rudolfa Hazslinszkého, H-1351
2. Dr. R. Hazslinszky s rodinou, 1911. Fotografia, H-1345
3. Dr. R. Hazslinszky, jar 1914. Fotografia, H-1344
4. Album výstrižkov článkov R. Hazslinszkého, H-1342
5. Hrob R. Hazslinszkého na mestskom cintoríne v Rožňave
6. L. A. Arany začiatkom 40. rokov 20. storočia





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.