Riaditeľ Hazslinszky a celá skupina nadšencov postupovali v múzejnej práci na svoju dobu veľmi progresívne. Pozornosť sústredili na cechovú a remeselnícku výrobu, vrátane k nej sa viažucich písomností a na predmety súvisiace s dejinami mesta a okolia a jeho obyvateľov. Do zbierok múzea sa dostal pomerne veľký počet pozostalostí významných osobností (aj nadregionálneho významu), čo umocňuje dôležitosť a významné postavenie Mestského múzea. Hazslinszky v rokoch 1912 – 1914 svojou prácou, neúnavným úsilím o rast zbierkového fondu a vďaka darom od občanov mesta položil základy bohatého fondu Mestského múzea a základy zbierkotvornej činnosti pre ďalšiu rozvíjajúcu sa muzeálnu činnosť v Rožňave. Výraznou mierou prispel k rozvoju rožňavského múzejníctva. V historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave dnes evidujeme fotografie, rukopisy, denník a album výstrižkov novinových článkov Hazslinszkého.
Rudolf Hazslinszky zomrel 19. septembra 1914 v Rožňave. Pochovaný je na rožňavskom mestskom cintoríne. V týchto dňoch si pripomíname 110. výročie jeho úmrtia.
Dr. Rudolf Hazslinszky, historik, profesor, publicista, novinár, muzeológ, spoluzakladateľ a prvý riaditeľ Mestského múzea v Rožňave, sa narodil 4. decembra 1869 v Prešove. Vo svojom rodnom meste ukončil gymnázium, v Budapešti vyštudoval históriu a archívnictvo. V roku 1894 získal titul doktor filozofických vied. Pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziách v Prešove, Békešskej Čabe, Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a od roku 1898 na evanjelickom gymnáziu v Rožňave, kde okrem histórie a zemepisu vyučoval aj jazyky – latinčinu, maďarský jazyk a literatúru a gréčtinu. Mimoriadne aktívny bol v publikačnej činnosti. Vo svojich vedeckých prácach sa venoval predovšetkým starším dejinám Uhorska. V rokoch 1902 – 1903 pracoval ako redaktor novín Sajó Vidék, neskôr v rokoch 1906 – 1910 bol šéfredaktorom týždenníka Rozsnyói Híradó. Je autorom prvého sprievodcu Rožňavou a okolím pod názvom Kalauz Rozsnyó és vidéke számára vydaného v roku 1910 vo vydavateľstve Józsefa Fuchsa v Rožňave.
19. septembra 2024 si zároveň pripomíname 115. výročie narodenia prvého povojnového riaditeľa rožňavského múzea Ladislava (László) Adalberta Aranya (1909 – 1967), známeho aj pod pseudonymom Anzelm. Múzeum, ktorého osud značne poznačila 2. svetová vojna, obnovilo svoju činnosť v roku 1956 pod názvom Okresné múzeum v Rožňave. Objektu bolo prinavrátené pôvodné poslanie a 13. mája 1956 bola pod vedením riaditeľa Aranya otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. Arany zároveň zaviedol novú prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes.
Ladislav Adalbert Arany pôsobil vo funkcii riaditeľa múzea do roku 1958. Bol zároveň jazykovedcom, pedagógom, etnografom, muzeológom, organizátorom aktívu spolupracovníkov múzea a členom vlastivedného krúžku pri Okresnom múzeu v Rožňave.
Zomrel 13. októbra v Rožňave. Pochovaný je na mestskom cintoríne v Rožňave.
Rudolf Hazslinszky a Ladislav Adalbert Arany počas svojho života významnou mierou prispeli k šíreniu dobrého mena rožňavského múzejníctva a dosiahli mimoriadne pracovné výsledky. Svoje miesto našli v Múzejnom panteóne, ktorý bol založený v roku 2002 pri príležitosti 100. výročia založenia Baníckeho múzea v Rožňave.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
Zdroje:
TÖKÖLY, G. Ki kicsoda Rozsnyón. Somorja : MÉRY RATIO, 1999. 447 s.
A rozsnyói muzeum állománya. In: Rozsnyói Híradó. 1912, roč. 35, č. 51, s. 4.
MV SR, ŠA v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, fond MsNV v Rožňave, Kronika mesta Rožňava
Banícke múzeum v Rožňave, zbierkový fond História I
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12757/pripominame-si-110-vyrocie-umrtia-dr-rudolfa-rezso-hazslinszkeho-vyznamnej-osobnosti-roznavskeho-muzejnictva#sigProGalleria1ecbffba9e
Foto: Archív BM
1. Portrét Dr. Rudolfa Hazslinszkého, H-1351
2. Dr. R. Hazslinszky s rodinou, 1911. Fotografia, H-1345
3. Dr. R. Hazslinszky, jar 1914. Fotografia, H-1344
4. Album výstrižkov článkov R. Hazslinszkého, H-1342
5. Hrob R. Hazslinszkého na mestskom cintoríne v Rožňave
6. L. A. Arany začiatkom 40. rokov 20. storočia






























__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-