Zbierka historických pohľadníc v takejto veľkosti a kvalite sa vyskytuje len ojedinele. Je to súbor, na ktorý môže byť múzeum právom hrdé.
Pohľadnice nám poskytnú jedinečnú možnosť pozrieť sa na Rimavskú Sobotu v podobe, ktorá už neexistuje. Kolekcia predstavuje značnú historickú hodnotu, najmä pre inštitúciu, akou je Gemersko-malohontské múzeum. Súbor pohľadníc bude možné vystaviť v rámci dočasných výstav aj v rámci programu „Predmet mesiaca“ a pravdepodobne bude sprístupnený verejnosti aj formou publikačnej činnosti, prednášok a vyučovacích hodín.
Pohľadnice môžu byť zaujímavými zbierkovými predmetmi pre všetkých návštevníkov múzea, bez ohľadu na ich vek, pohlavie či profesiu.
Súbor takmer 700 pohľadníc je výsledkom dlhoročnej zberateľskej činnosti pána JUDr. Igora Mikitu. Kúpou jeho pohľadníc múzeum získalo unikátnu zbierku významnej historickej hodnoty. Cieľom odkúpenia zbierky bolo skompletizovanie zbierky
pohľadníc vo fonde histórie, ktorá je v porovnaní s počtom predmetov iného typu nepatrná. Múzeum má vo svojich zbierkach len minimálne zastúpenie historických pohľadníc zachytávajúcich Rimavskú Sobotu, a to aj napriek skutočnosti, že múzeum má svoje sídlo v danom meste a svojou bohatou zbierkotvornou činnosťou mapuje samotné mesto a jeho okolie.
Akvizíciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12768/dalsie-akvizicie-suborov-ktore-v-tychto-dnoch-ziskalo-gemersko-malohontske-muzeum#sigProGalleriaef4c2ad881
Reštaurované nástenné zrkadlo z obdobia klasicizmu
V rámci svojej renovačnej činnosti Gemersko-malohontské múzeum obnovilo nástenné zrkadlo z obdobia klasicizmu, pochádzajúce zo zbierkového fondu inštitúcie. Reštaurátorom cenného historického predmetu bol člen komory reštaurátorov SR, Tibor Kováč. Nástenné zrkadlo bude cennou a dôležitou súčasťou zbierky múzea, a v budúcnosti bude ho možné vystaviť v rámci dočasných výstav aj v rámci programu „Predmet mesiaca.“
Prezentované nástenné zrkadlo pochádza z obdobia klasicizmu, z polovice 19. storočia. Párové závesné zrkadlo s tympanónovou nadstavbou a kvetinovými ozdobnými košmi je vyhotovené zo smrekového a lipového dreva v kombinácii s glejo-kriedovou masou imitujúcou rezbársky detail. Zrkadliaca plocha je v hornej časti ukončená do poloblúka. Tvar zrkadla kopíruje zrkadliacu plochu po vnútornom obvode jemnou štukovou výzdobou. Zrkadlo bolo v minulosti súčasťou konzolového stolíka. Predné bočné plochy sú dozdobené hĺbkovým vruborezom štylizovaním v rastlinnom motíve. V strednej úrovni sa nachádzali odliatky hlavičiek amorov. Hornú rímsu tvorí mohutná profilová lišta v dvoch stupňoch nad sebou. Zrkadlo bolo poznačené prirodzenou degradáciou a značným mechanickým poškodením ako aj chýbajúcimi profilovými lištami, nebolo ale napadnuté drevokazným hmyzom. Figurálne odliatky a veľká časť fragmentov chýbala.
Reštaurovanie cenného zbierkového predmetu prebehlo v rámci dobre premysleného a kvalitného odborného procesu. Po prevoze do reštaurátorského ateliéru bol zdokumentovaný celkový stav zrkadlového rámu a boli odstránené hrubé nečistoty a depozity. Vyhotovený bol chýbajúci horný tympanón vrátane štylizovaného basreliéfneho, kvetinového motívu. Poškodené spoje
boli očistené od zbytkov gleju. Postupne bola zrealizovaná petrifikácia rubových častí dreveného zrkadlového rámu vrátane nadstavby a zadného, dreveného protiprachového krytu. Nasledovala asanácia a opravy poškodených častí ozdobných štylizovaných prvkov. Súbežne boli vyrobené chýbajúce profilové lišty, jednotlivé plochy a poškodené defekty boli postupne dokriedované a doprofilované. Po pokládke boli všetky plochy farebne zjednotené zriedeným asfaltovým lakom. Nasledovalo vloženie novej zrkadliacej plochy, jej zafixovanie do zrkadlového rámu, vloženie textilnej membrány a osadenie dreveného protiprachového krytu. Na drevený rám bola nasadená horná tympanónová nadstavba.
Odborné ošetrenie historického predmetu realizoval reštaurátor Tibor Kováč – člen komory reštaurátorov Slovenskej republiky.
Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Igor Kerepesi (historik Gemersko-malohontského múzea)
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12768/dalsie-akvizicie-suborov-ktore-v-tychto-dnoch-ziskalo-gemersko-malohontske-muzeum#sigProGalleriaf47fd4a787






























Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-