Zbierka historických pohľadníc v takejto veľkosti a kvalite sa vyskytuje len ojedinele. Je to súbor, na ktorý môže byť múzeum právom hrdé.
Pohľadnice nám poskytnú jedinečnú možnosť pozrieť sa na Rimavskú Sobotu v podobe, ktorá už neexistuje. Kolekcia predstavuje značnú historickú hodnotu, najmä pre inštitúciu, akou je Gemersko-malohontské múzeum. Súbor pohľadníc bude možné vystaviť v rámci dočasných výstav aj v rámci programu „Predmet mesiaca“ a pravdepodobne bude sprístupnený verejnosti aj formou publikačnej činnosti, prednášok a vyučovacích hodín.
Pohľadnice môžu byť zaujímavými zbierkovými predmetmi pre všetkých návštevníkov múzea, bez ohľadu na ich vek, pohlavie či profesiu.
Súbor takmer 700 pohľadníc je výsledkom dlhoročnej zberateľskej činnosti pána JUDr. Igora Mikitu. Kúpou jeho pohľadníc múzeum získalo unikátnu zbierku významnej historickej hodnoty. Cieľom odkúpenia zbierky bolo skompletizovanie zbierky 
pohľadníc vo fonde histórie, ktorá je v porovnaní s počtom predmetov iného typu nepatrná. Múzeum má vo svojich zbierkach len minimálne zastúpenie historických pohľadníc zachytávajúcich Rimavskú Sobotu, a to aj napriek skutočnosti, že múzeum má svoje sídlo v danom meste a svojou bohatou zbierkotvornou činnosťou mapuje samotné mesto a jeho okolie.
Akvizíciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12768/dalsie-akvizicie-suborov-ktore-v-tychto-dnoch-ziskalo-gemersko-malohontske-muzeum#sigProGalleriaef4c2ad881
Reštaurované nástenné zrkadlo z obdobia klasicizmu
V rámci svojej renovačnej činnosti Gemersko-malohontské múzeum obnovilo nástenné zrkadlo z obdobia klasicizmu, pochádzajúce zo zbierkového fondu inštitúcie. Reštaurátorom cenného historického predmetu bol člen komory reštaurátorov SR, Tibor Kováč. Nástenné zrkadlo bude cennou a dôležitou súčasťou zbierky múzea, a v budúcnosti bude ho možné vystaviť v rámci dočasných výstav aj v rámci programu „Predmet mesiaca.“
Prezentované nástenné zrkadlo pochádza z obdobia klasicizmu, z polovice 19. storočia. Párové závesné zrkadlo s tympanónovou nadstavbou a kvetinovými ozdobnými košmi je vyhotovené zo smrekového a lipového dreva v kombinácii s glejo-kriedovou masou imitujúcou rezbársky detail. Zrkadliaca plocha je v hornej časti ukončená do poloblúka. Tvar zrkadla kopíruje zrkadliacu plochu po vnútornom obvode jemnou štukovou výzdobou. Zrkadlo bolo v minulosti súčasťou konzolového stolíka. Predné bočné plochy sú dozdobené hĺbkovým vruborezom štylizovaním v rastlinnom motíve. V strednej úrovni sa nachádzali odliatky hlavičiek amorov. Hornú rímsu tvorí mohutná profilová lišta v dvoch stupňoch nad sebou. Zrkadlo bolo poznačené prirodzenou degradáciou a značným mechanickým poškodením ako aj chýbajúcimi profilovými lištami, nebolo ale napadnuté drevokazným hmyzom. Figurálne odliatky a veľká časť fragmentov chýbala.
Reštaurovanie cenného zbierkového predmetu prebehlo v rámci dobre premysleného a kvalitného odborného procesu. Po prevoze do reštaurátorského ateliéru bol zdokumentovaný celkový stav zrkadlového rámu a boli odstránené hrubé nečistoty a depozity. Vyhotovený bol chýbajúci horný tympanón vrátane štylizovaného basreliéfneho, kvetinového motívu. Poškodené spoje boli očistené od zbytkov gleju. Postupne bola zrealizovaná petrifikácia rubových častí dreveného zrkadlového rámu vrátane nadstavby a zadného, dreveného protiprachového krytu. Nasledovala asanácia a opravy poškodených častí ozdobných štylizovaných prvkov. Súbežne boli vyrobené chýbajúce profilové lišty, jednotlivé plochy a poškodené defekty boli postupne dokriedované a doprofilované. Po pokládke boli všetky plochy farebne zjednotené zriedeným asfaltovým lakom. Nasledovalo vloženie novej zrkadliacej plochy, jej zafixovanie do zrkadlového rámu, vloženie textilnej membrány a osadenie dreveného protiprachového krytu. Na drevený rám bola nasadená horná tympanónová nadstavba.
Odborné ošetrenie historického predmetu realizoval reštaurátor Tibor Kováč – člen komory reštaurátorov Slovenskej republiky.
Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Igor Kerepesi (historik Gemersko-malohontského múzea)
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12768/dalsie-akvizicie-suborov-ktore-v-tychto-dnoch-ziskalo-gemersko-malohontske-muzeum#sigProGalleriaf47fd4a787
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a