Zborník GEMER-MALOHONT sa za posledných 20 rokov stal dôležitým a hodnotným prostriedkom zviditeľnenia výskumno-vzdelávacej činnosti Gemersko-malohontského múzea, a jubilejný 20. ročník zborníka je zároveň významným medzníkom v histórii inštitúcie. Jeho cieľom je priblížiť širokej verejnosti cenné a unikátne zbierky múzea a prostredníctvom odborných príspevkov zverejniť výsledky vedecko-výskumnej činnosti pracovníkov inštitúcie, ako aj výskumníkov z akademickej a univerzitnej sféry, ktorí sú v kontakte s múzeom. Zborník okrem iného zabezpečuje aj spoluprácu s múzejníkmi historického Gemera-Malohontu nielen v rámci Slovenska, ale aj mimo štátnych hraníc. Zborník GEMER-MALOHONT možno považovať za skutočnú raritu, pretože múzeá na Slovensku len zriedka zverejňujú výsledky svojho bádania v takejto forme a takým systematickým spôsobom.
Zborník je určený širokému okruhu záujemcov, a to priaznivcom prírody, histórie, hmotnej a duchovnej kultúry regiónu Gemer-Malohont. Zameriava sa na prezentáciu prírodného prostredia, archeologických nálezov, histórie a dejín umenia župy Gemer-Malohont, ako aj regionálnych hodnôt hospodárskej činnosti a života jednotlivých etník nášho multietnického regiónu. Dané hodnoty a sféry sú prezentované príspevkami odborníkov a výskumníkov, ktorí sú nejakým spôsobom s múzeom spojení. Publikácia s dvadsaťročnou tradíciou je serióznym hodnotovým sprostredkovateľom a výrazne prispieva k rozšíreniu vedomosti o regióne Gemer-Malohont. Okrem obohatenia regionálnych vedomostí čitateľov na oboch stranách slovensko-maďarských hraníc propaguje a uľahčuje aj spolužitie národností regiónu a obohacuje naše doterajšie vedomosti o spoločensko-politických dejinách jednotlivých etník na území historického Gemera-Malohontu, s cieľom virtuálneho zjednotenia bývalej župy, ktorá sa teraz rozprestiera na území dvoch štátov.
Zborník GEMER-MALOHONT ponúka záujemcom široké spektrum zaujímavých odborných článkov, ktoré sú výsledkami dlhoročných a dôkladných výskumov. Záujemcovia sa môžu dozvedieť mnoho nových informácií o doteraz málo známych alebo neskúmaných témach a javoch zo sféry prírodovedy, archeológie, histórie, etnografie a histórie umenia z územia Gemera-Malohontu.
Vydanie jubilejného ročníka Zborníka z verejných zdrojov podporil KultMinor – Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
Mgr. Igor Kerepesi,
historik Gemersko-malohontského múzea
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a