Regionálne zameranie zborníka vyjadruje i jeho názov: Zborník Gemersko-malohontského múzea (v Rimavskej Sobote) Gemer-Malohont. Dvadsať ročníkov Zborníka, vydaných v rokoch 2005 – 2024, obsahuje 329 publikovaných odborných štúdií, spolu na viac než 4 000 stranách! Na vzniku a vydaní 1. – 20. ročníka Zborníka sa podieľalo 141 autorov, ktorými boli odborní pracovníci múzeí, a taktiež odborníci z iných vedeckých a vzdelávacích inštitúcií, v rámci svojej pracovnej alebo záujmovej činnosti, bez nároku na honorár. Na vydávaní Zborníka sa podstatnou mierou podieľali i jeho zostavovatelia, odborní redaktori a recenzenti.
Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT oslavuje v týchto dňoch svoje 20. „narodeniny“. Je cenným prameňom poznania regiónu s nadregionálnym a medzinárodným dosahom. Prostredníctvom regionálne orientovaných príspevkov boli vo všetkých ročníkoch zborníka publikované viacročné výsledky vedecko-výskumnej činnosti odborníkov zo sféry akademických a univerzitných pracovísk nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko). Zborník kontinuálne vychádza od roku 2005, pričom v rokoch 2011 a 2013 vyšiel ako dvojročník: 6 – 7 a 8 – 9. Koncom roka 2024 vyšiel najnovší, 20. ročník, v ktorom, rovnako ako v predchádzajúcich, čitatelia nájdu cenné poznatky z prírody, histórie, kultúry a umenia regiónu Gemer-Malohont.
Cieľom Zborníka je priblížiť širokej verejnosti cenné a unikátne zbierky múzea, prostredníctvom odborných príspevkov zverejniť výsledky vedecko-výskumnej činnosti a v neposlednom rade je cieľom Zborníka spolupráca s múzejníkmi historického Gemera-Malohontu v rámci štátnych hraníc (ale aj mimo nich). Zborník je určený širokému okruhu záujemcov a je vhodný pre priaznivcom prírody, histórie, hmotnej a duchovnej kultúry regiónu Gemer-Malohont.
V rámci každoročne organizovaného podujatia MAREC – MESIAC KNIHY knižnica múzea už dvadsať rokov prezentuje zaujímavé knižné tituly od vybraných regionálnych autorov. Tento rok je podujatie venované 20. výročiu významnej periodickej odbornej publikácie: Zborníku Gemersko-malohontského múzea.
Slávnostné podujatie sa čoskoro uskutoční v prítomnosti autorov odborných príspevkov, recenzentov ako aj bývalých a súčasných členov redakčnej rady. V rámci rozhovorov s redaktormi, autormi a zostavovateľkami sa pred publikom vynorí bohatá a zaujímavá história, ako aj pôvodný ideový zámer a posolstvo redigovania a vydávania Zborníka Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT.
Mgr. Iveta Krnáčová, knihovníčka Gemersko-malohontského múzea
Igor Kerepesi, historik Gemersko-malohontského múzea
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a