Ešte v tom istom roku si prenajal ateliér v Paríži a do školy sa už viac nevrátil. Na zimnom Salóne 1875 sa konala prvá prezentácia Mednyánszkeho diel. Už počas štúdia strávil veľa času cestovaním po Európe. Pravidelne sa vracal do Strážok, kde mu otec vedľa kaštieľa vybudoval ateliér. V roku 1877 navštívil maliarsku kolóniu v Szolnoku. Absolvoval študijné cesty do Talianska, v Ríme mal prenajatý ateliér. Neskôr sa usadil vo Viedni, odkiaľ ale pravidelne odchádzal do Budapešti a Beckova. V roku 1884 sa presťahoval do Budapešti, kde si prenajal ateliér a pravidelne začal vystavovať v Műcsarnoku. Tu sa spriatelil a stretával s predstaviteľmi vtedajšieho umeleckého života a inteligencie. V roku 1889 odcestoval opäť do Paríža, kde sa zdržiaval s menšími či väčšími prestávkami do roku 1892. Podľa všetkého v tomto období sa zoznámil s budhizmom a teozofickým učením. Po návrate domov aj svojich druhov a priateľov oboznamoval s hinduistickou a spiritualistickou náukou. Ustavične cestoval medzi Viedňou, Budapešťou a Horným Uhorskom. Okrem Beckova, Strážok, Tatier, navštevoval aj obec Širkovce, kde mal kaštieľ jeho priateľ Oliver Gömöry.
O Mednyánszkeho priateľskom vzťahu s Gömöryovcami sa dozvedáme z jeho denníkov (v slovenčine vyšli tlačou v roku 2007), v ktorých spomína Širkovce a priateľa „Oliho“, ale tiež jeho manželku Margitu a ďalších, počas návštevy širkovského kaštieľa. Gömöry sa s Mednyánszkym zoznámil ešte v Budapešti, kde študoval právo a neskôr v rokoch 1896 – 1912 plnil funkciu tlačového tajomníka Úradu predsedu vlády. Aktívne sa zúčastňoval budapeštianskeho kultúrneho života, ktorého bol Mednyánszky neoddeliteľnou súčasťou. V roku 1907 sa Oliver Gömöry oženil so svojou druhou manželkou, herečkou budapeštianskeho národného divadla Margitou Maróthy (1873 – 1955) a spolu sa preťahovali do rodinného kaštieľa v Širkovciach. S Gömöryovcami Mednyánszkeho spájala aj životná filozofia, zaujímal sa o teozofiu, ktorej sa aktívne venovala najmä Margita, a to aj ako prekladateľka teozofických diel do maďarčiny.
Mednyánszkeho kresba stromu vznikla v roku 1913 a do zbierok Gemersko-malohontského múzea sa dostala z pozostalostí Gömöryovcov. Dielo je datované a označené nápisom: Rajzolta Br. Mednyánszky László, Serke 1913 (Kreslil barón László Mednyánszky, Širkovce 1913). Kompozícia znázorňuje jeden zo stromov v priľahlom anglickom parku širkovského kaštieľa. Kresba bola komplexne zreštaurovaná v roku 2021 Mgr. art. Štefanom Kockom.
Autorka tlačovej správy: Mgr. Angelika Kolár, historička umenia
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.