Ešte v tom istom roku si prenajal ateliér v Paríži a do školy sa už viac nevrátil. Na zimnom Salóne 1875 sa konala prvá prezentácia Mednyánszkeho diel. Už počas štúdia strávil veľa času cestovaním po Európe. Pravidelne sa vracal do Strážok, kde mu otec vedľa kaštieľa vybudoval ateliér. V roku 1877 navštívil maliarsku kolóniu v Szolnoku. Absolvoval študijné cesty do Talianska, v Ríme mal prenajatý ateliér. Neskôr sa usadil vo Viedni, odkiaľ ale pravidelne odchádzal do Budapešti a Beckova. V roku 1884 sa presťahoval do Budapešti, kde si prenajal ateliér a pravidelne začal vystavovať v Műcsarnoku. Tu sa spriatelil a stretával s predstaviteľmi vtedajšieho umeleckého života a inteligencie. V roku 1889 odcestoval opäť do Paríža, kde sa zdržiaval s menšími či väčšími prestávkami do roku 1892. Podľa všetkého v tomto období sa zoznámil s budhizmom a teozofickým učením. Po návrate domov aj svojich druhov a priateľov oboznamoval s hinduistickou a spiritualistickou náukou. Ustavične cestoval medzi Viedňou, Budapešťou a Horným Uhorskom. Okrem Beckova, Strážok, Tatier, navštevoval aj obec Širkovce, kde mal kaštieľ jeho priateľ Oliver Gömöry.
O Mednyánszkeho priateľskom vzťahu s Gömöryovcami sa dozvedáme z jeho denníkov (v slovenčine vyšli tlačou v roku 2007), v ktorých spomína Širkovce a priateľa „Oliho“, ale tiež jeho manželku Margitu a ďalších, počas návštevy širkovského kaštieľa. Gömöry sa s Mednyánszkym zoznámil ešte v Budapešti, kde študoval právo a neskôr v rokoch 1896 – 1912 plnil funkciu tlačového tajomníka Úradu predsedu vlády. Aktívne sa zúčastňoval budapeštianskeho kultúrneho života, ktorého bol Mednyánszky neoddeliteľnou súčasťou. V roku 1907 sa Oliver Gömöry oženil so svojou druhou manželkou, herečkou budapeštianskeho národného divadla Margitou Maróthy (1873 – 1955) a spolu sa preťahovali do rodinného kaštieľa v Širkovciach. S Gömöryovcami Mednyánszkeho spájala aj životná filozofia, zaujímal sa o teozofiu, ktorej sa aktívne venovala najmä Margita, a to aj ako prekladateľka teozofických diel do maďarčiny.
Mednyánszkeho kresba stromu vznikla v roku 1913 a do zbierok Gemersko-malohontského múzea sa dostala z pozostalostí Gömöryovcov. Dielo je datované a označené nápisom: Rajzolta Br. Mednyánszky László, Serke 1913 (Kreslil barón László Mednyánszky, Širkovce 1913). Kompozícia znázorňuje jeden zo stromov v priľahlom anglickom parku širkovského kaštieľa. Kresba bola komplexne zreštaurovaná v roku 2021 Mgr. art. Štefanom Kockom.
Autorka tlačovej správy: Mgr. Angelika Kolár, historička umenia
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a