Mariupol, Berdjansk, Cherson, Nikolajev, Kerč, Jalta, Sevastopol, Odesa..., odkiaľ pravdepodobne pokračoval až na územie Slovenska. Väčšina názvov na akordeóne je písaná latinkou, viacerými typmi písma, čo by mohlo nasvedčovať, že niekoľkokrát zmenil svojho majiteľa, pričom posledné zaznamenané lokality sú už nečitateľné. Zle čitateľný je i nápis v azbuke na prednej strane. A ako sa akordeón dostal do zbierkového fondu múzea?
Ako front postupoval bojové akcie sa koncom roka 1944 preniesli aj na územie Gemera – Malohontu. Druhý ukrajinský front, jeho 40. sovietska a 4. rumunská armáda prenikali na toto územie postupne od juhovýchodu a juhu cez Silickú planinu. Jednotky 50. streleckého zboru sovietskej armády 16. decembra 1944 oslobodili prvú obec na Gemeri, Kečovo. 21. decembra 1944 oslobodili Rimavskú Sobotu. Tu nepriateľské jednotky nemeckej armádnej skupiny Juh, tvorenej 8. armádou a maďarskou 1. armádou postup Červenej armády načas zastavili. Ďalší významnejší pohyb zaznamenali sovietske a rumunské vojská v januári 1945, v dôsledku čoho sa časť nemeckých a maďarských jednotiek musela stiahnuť smerom k Breznu.
Pri ústupe zbadal jeden z ustupujúcich vojakov, posledný majiteľ akordeóna, vo Vrbovciach bicykel opretý o stenu mlyna. Rozhodol sa ho vziať a ako protihodnotu ponúkol tamojšiemu mlynárovi Jánovi Martinčokovi akordeón. Ten sa bicykla najprv nechcel vzdať, ale nakoniec s danou výmenou súhlasil. Akordeón sa tak dostal do rodiny mlynára a jeho dcéra, Mgr. Soňa Kmeťová, ho v roku 2021 darovala Gemersko-malohontskému múzeu.
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12938/predmet-mesiaca-maj-2025-akordeon-neznameho-vojaka-z-roku-1943#sigProGalleriaa891fa966a
Mgr. Ľudmila Pulišová