Mariupol, Berdjansk, Cherson, Nikolajev, Kerč, Jalta, Sevastopol, Odesa..., odkiaľ pravdepodobne pokračoval až na územie Slovenska. Väčšina názvov na akordeóne je písaná latinkou, viacerými typmi písma, čo by mohlo nasvedčovať, že niekoľkokrát zmenil svojho majiteľa, pričom posledné zaznamenané lokality sú už nečitateľné. Zle čitateľný je i nápis v azbuke na prednej strane. A ako sa akordeón dostal do zbierkového fondu múzea?
Ako front postupoval bojové akcie sa koncom roka 1944 preniesli aj na územie Gemera – Malohontu. Druhý ukrajinský front, jeho 40. sovietska a 4. rumunská armáda prenikali na toto územie postupne od juhovýchodu a juhu cez Silickú planinu. Jednotky 50. streleckého zboru sovietskej armády 16. decembra 1944 oslobodili prvú obec na Gemeri, Kečovo. 21. decembra 1944 oslobodili Rimavskú Sobotu. Tu nepriateľské jednotky nemeckej armádnej skupiny Juh, tvorenej 8. armádou a maďarskou 1. armádou postup Červenej armády načas zastavili. Ďalší významnejší pohyb zaznamenali sovietske a rumunské vojská v januári 1945, v dôsledku čoho sa časť nemeckých a maďarských jednotiek musela stiahnuť smerom k Breznu.
Pri ústupe zbadal jeden z ustupujúcich vojakov, posledný majiteľ akordeóna, vo Vrbovciach bicykel opretý o stenu mlyna. Rozhodol sa ho vziať a ako protihodnotu ponúkol tamojšiemu mlynárovi Jánovi Martinčokovi akordeón. Ten sa bicykla najprv nechcel vzdať, ale nakoniec s danou výmenou súhlasil. Akordeón sa tak dostal do rodiny mlynára a jeho dcéra, Mgr. Soňa Kmeťová, ho v roku 2021 darovala Gemersko-malohontskému múzeu.
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/12938/predmet-mesiaca-maj-2025-akordeon-neznameho-vojaka-z-roku-1943#sigProGalleriaa891fa966a
Mgr. Ľudmila Pulišová
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a