Živí sa bylinami, trávami, výhonkami, vetvičkami a listami, popadaným ovocím a poľnohospodárskymi plodinami. Na pastvu vychádza podvečer a v noci, ale ak nie je rušená, tak aj cez deň. Väčšinou žije samotársky alebo v malých skupinkách, ale na jeseň a v zime sa združuje do stád, ktoré môžu mať aj niekoľko desiatok členov.
Na jeseň a v zime má srsť sfarbenú do sivohneda, no po jarnom pĺznutí ju má červenohnedú. Samce majú pomerne krátke parožky, ktoré vytĺkajú v máji a zhadzujú v októbri – novembri. Ruja prebieha v júli – auguste, mláďatá sa rodia väčšinou v máji.
V lese a lúkach ju u nás môžeme stretnúť často. Keď ju vyrušíme, alebo sa cíti ohrozená, ozýva sa brechavým zvukom pripomínajúcim psa. To, že sa na určitom území pohybovala, zistíme aj podľa typických stôp drobných kopýtok a charakteristického trusu.
Je našou často lovenou poľovnou zverou, ročne sa uloví 15 000 – 20 000 jedincov. Doteraz ste v našej expozícii mohli vidieť len srnca – samca. Tento rok sa však zbierkový fond múzea vďaka finančnej podpore z Fondu na podporu umenia obohatil aj o dermoplastický preparát srny – samičky. Bola ulovená počas jesenného odlovu v okrese Partizánske v roku 2023, je predmetom mesiaca jún a následne bude umiestnená v stálej expozícii múzea.
Autor tlačovej správy: RNDr. Monika Gálffyová