Výstava tak ponúka jedinečnú príležitosť nahliadnuť do obdobia, ktoré významným spôsobom ovplyvnilo dejiny regiónov Gemera-Malohontu a Novohradu.
Dominantou výstavy bude replika osmanského stanu v životnej veľkosti, v ktorej si návštevníci budú môcť vyskúšať spôsob života v osmanskom tábore. Na výstave bude prezentovaný široký okruh zbierkových predmetov osmanskej proveniencie. Civilnú materiálnu kultúru budú reprezentovať predmety každodennej potreby, ako napríklad keramika osmanského pôvodu, unikátny nález torza šiítskeho modlitebného disku z hradu Fiľakovo alebo rôzne mosadzné a bronzové predmety (misa na nôžke, svietnik, kanvica, cestovný kalamár, stojan na fakľu a pod.). Pozornosť si zasluhujú aj drevené píšťaly z Rimavskej Soboty, ktoré podľa legendy ochraňovali mesto pred osmanskými nájazdmi.
Na výstave bude prezentovaná aj faksimile sultánskeho fermanu (nariadenia) s tugrou (výsostný znak sultána) Mehmeda IV. z roku 1672, týkajúceho sa obyvateľov Rimavskej Soboty. Faksimile zhotovil reštaurátor Mgr. art. Marek Kocka.
S osmanskými výbojmi sú neodmysliteľne späté aj militáriá. Na výstave budú predstavené typické jatagany, pištole balkánskeho typu, pušky balkánskeho typu, ako aj dýka osmanskej proveniencie.
Osobitná pozornosť bude venovaná dvom najvýznamnejším hradom z obdobia osmanskej expanzie v regióne – hradu Fiľakovo a Tureckému hradu na Sobôtke pri Rimavskej Sobote.
Na výstave budú vystavené zbierkové predmety zo zbierok týchto inštitúcií: Gemersko-malohontské múzeum, Hradné múzeum vo Fiľakove, Archeologické múzeum Slovenského národného múzea a Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, v.v.i.
Výstava je realizovaná s finančnou podporou Národného kultúrneho fondu Maďarska (NKA).
PhDr. Alexander Botoš, autor a kurátor výstavy,
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a