Knižnica Gemersko-malohontského múzea prezentuje v marci štyri vzácne knižničné dokumenty, v ktorých sa reálne spája stredovek s novovekom. Prezentované staré tlače pochádzajú zo 16. a 17. storočia, sú vytlačené na ručnom papieri, na ich väzbu boli však druhotne použité fragmenty zo stredovekých kódexov. Tieto zachované časti zo stredovekých rukopisných kníh, napísaných na pergamene, sú najstaršími knižnými pamiatkami v knižnici múzea.
Obsah a datovanie rukopisných textov a nôt na zachovaných fragmentoch, použitých na väzby predmetných starých tlačí, skúmali v roku 2025 Mgr. Rastislav Luz, PhD., zo Slovenského národného archívu v Bratislave a PhDr. Eva Veselovská, PhD. z Ústavu hudobnej vedy SAV. Z ich zistení vyplýva, že fragmenty pochádzajú z 15. storočia a sú popísané gotickým knižným písmom i notovými záznamami. Ich autori sú neznámi.
Z vystavených kníh je pozoruhodné protestantské kresťanské teologické dielo zo 16. storočia s názvom v preklade do slovenčiny: Včelí úľ svätej rímskej cirkvi... Bienenkorb Dess heil. Röm. Imenschwarms... Durch Jesuwald Pickhart. Gedruckt in Christlingen bey Vrsino Gottgwinn [1581]. Kniha v nemeckom jazyku je malého formátu s rozmermi 17,5x11 cm a obsahuje viac než 300 strán.
V diele sú uvedené nepravdivé (krycie) údaje o jeho pôvode, pravepodobne z bezpečnostných dôvodov v čase náboženských konflikgov a rok vydanie je len ručne dopísaný na titulný list. Z databáz Nemeckej národnej knižnice /Deutsche Nationalbibliothek sa dozvedáme, že autorom knihy je MARNIX, Philips van (1538-1598) holandský štátnik /politik, učenec, stúpenec kresťanského učenia Jána Kalvína, historik, spisovateľ, básnik. PICKHART, Jesuwald je jeho pseudonym. Knihu vytlačil v roku 1581 BERNHARD, Jobin (1545-1593), nemecký kníhtlačiar a vydavateľ pôsobiaci Strassburgu. Meno GOTTGWINN, Vrsino /Ursinus uvedené v knihe je jeho pseudonym. Miestom tlače bol pravdepodobne Strassburg. Christlingen je krycie miesto tlače, ktoré bolo z tohto dôvodu často využívané v nemeckých polemikách 2. polovice 16. storočia.
Podľa Rastislava Luza a Evy Veselovskej tvorí knižnú väzbu diela fragment zo stredovekého kódexu napísaného na pergamene železodubienkovým a červeným atramentom. Je to zlomok antifonára (striedavé spevy kňaza a zboru) liturgického (bohoslužobného) kódexu s notáciou. Pochádza z 2. polovica 15. storočia a je napísaný stredovekým písmom: gotickou knižnou minuskulou.
Na titulnom liste knihy sa nachádza rukopisný vlastnícky záznam, ktorý spája ďaleké Nemecko s Gemerom: „ Stephani Hoszszú Comp. Ratisbonae (?) 1782 die 16 Oct.“ V preklade: „Získal Štefan Hoszszú v Regensburgu (?) [Nemecko] dňa 16. októbra 1782“.
Štefan Hoszszú bol kňazom evanjelickej cirkvi a. v. v Padarovciach v rokoch 1792 – 1805. Zaslúžil sa o výstavbu nového, murovaného kostola v obci, ktorý stojí do súčasnosti. Kostol v Padarovciach slávnostne vysvätil 19. mája 1803 za účasti ďalších kňazov z blízkeho okolia.
Z ďalšieho rukopisného vlastníckeho záznamu, nachádzajúceho sa na prednej predsádke knihy, sa dozvedáme, že dielo v roku 1810 získal v licitácii istý Samuel, ktorého úplné meno je, žiaľ, nečitateľné: „A.... 18Xi ... licitationen, Padarini... 29. Maji 1810. Samuel P...tini“ (?) V preklade: “(...licitácia v Padarovciach... 29. mája 1810. Samuel P...tini (?)“
Predmetom mesiaca marec sú i nasledujúce tri diela, viazané vo fragmentoch zo stredovekých rukopisných kníh: Medicínske dielo z odvetvia farmácie, vydané v nemeckom jazyku v Lipsku v roku 1699: Von Würckungen derer Artzneyen... Neuen Pharmacie... zu verschreiben /Beydes durch Steph. Blankard... Leipzig bey Thomas Fritsch 1699; latinské dielo z rétoriky, vydané v roku 1674, taktiež v Lipsku: Gerardi Joannis Vossi Rhetorices Contractae.... Lipsiae. Impensis Christiani Kirchneri... Anno M DCLXXIV a latinské teologické dielo, pravdepodobne zo 16. storočia: ...Prorok Izaiáš k obyvateľom Haidelbergu...., ktoré však v dôsledku chýbajúceho originálneho titulného listu nevieme presne datovať. Náhradný titulný list je napísaný ručne a obsahuje údaje: Abrahami Sculteti Grunbergensis Silesii Concionum In Iesaiam Prophetam ad populum Haidelbergensem....
Reštaurovanie vystavených diel realizuje reštaurátor historickej knižnej väzby Mgr. Art. Štefan Kocka v reštaurátorskom ateliéri v Banskej Bystrici. Po ukončení reštaurovania budú zreštaurované knižničné jednotky dostupné k prezenčnému štúdiu v knižnici múzea a od roku 2027 budú vystavené v novej stálej expozícii múzea.
Historické rukopisy, ktoré sú súčasťou pergamenových väzieb, a tiež papierových knižných dosiek, budú po vyčistení odborne fotograficky zdokumentované pre potreby ich neskoršieho podrobného výskumu.
Ďalšie zaujímavosti o dielach vystavených v procese reštaurovania sa dozviete v múzeu.
Reštaurovanie podporil z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia. 
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Autorka tlačovej správy: Mgr. Iveta Krnáčová, knihovníčka múzea
Sprostredkovala:
Mgr. Szilvia Tóth
PR manažérka
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-