štvrtok, 16 júl 2026 15:49
Najstaršie knižné pamiatky v knižnici Gemersko-malohontského múzea zreštaurovali Doporučený
Napísal(a) I. Krnáčová
Gemersko-malohontské múzeum má zreštaurované 4 staré tlače, ktoré sú viazané v ručne popísaných pergamenových väzbách z 15. storočia. Reštaurovanie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Gemersko-malohontské múzeum aktuálne zabezpečilo zreštaurovanie 4 vzácnych knižničných dokumentov z knižnice múzea, v ktorých sa reálne spája stredovek s novovekom. Jedná sa o knihy zo 16. a 17. storočia, vytlačené na ručnom papieri, na ktorých väzbu boli však druhotne použité fragmenty zo stredovekých kódexov pochádzajúcich z 15. storočia. Tieto zachované časti zo stredovekých rukopisných kníh, napísaných na pergamene, sú najstaršími knižnými pamiatkami v knižnici múzea.
Boli sme zvedaví na obsah a datovanie rukopisných textov a nôt na zachovaných pergamenových fragmentoch, použitých na väzby predmetných starých tlačí.
Skúmali ich v roku 2025 Mgr. Rastislav Luz, PhD., zo Slovenského národného archívu v Bratislave a PhDr. Eva Veselovská, PhD. z Ústavu hudobnej vedy SAV. Z ich zistení vyplýva, že fragmenty pochádzajú z 15. storočia a sú popísané gotickým knižným písmom i notovými záznamami. Ich autori sú neznámi.
Zo zreštaurovaných kníh je pozoruhodné protestantské kresťanské teologické dielo zo 16. storočia s názvom v preklade do slovenčiny: Včelí úľ svätej rímskej cirkvi... Bienenkorb Dess heil. Röm. Imenschwarms... Durch Jesuwald Pickhart. Gedruckt in Christlingen bey Vrsino Gottgwinn [1581]. Kniha v nemeckom jazyku je malého formátu s rozmermi 17,5x11 cm a obsahuje viac než 300 strán. V diele sú uvedené nepravdivé (krycie) údaje o jeho pôvode, pravdepodobne z bezpečnostných dôvodov v čase náboženských konfliktov a rok vydania je len ručne dopísaný na titulný list. Z databáz Nemeckej národnej knižnice /Deutsche Nationalbibliothek sa dozvedáme, že autorom knihy je MARNIX, Philips van (1538-1598) holandský štátnik /politik, učenec, stúpenec kresťanského učenia Jána Kalvína, historik, spisovateľ, básnik. PICKHART, Jesuwald je jeho pseudonym. Knihu vytlačil v roku 1581 BERNHARD, Jobin (1545-1593), nemecký kníhtlačiar a vydavateľ pôsobiaci Strassburgu. Meno GOTTGWINN, Vrsino /Ursinus uvedené v knihe je jeho pseudonym. Miestom tlače bol pravdepodobne Strassburg. Christlingen je krycie miesto tlače, ktoré bolo z tohto dôvodu často využívané v nemeckých polemikách 2. polovice 16. storočia.
Podľa Rastislava Luza a Evy Veselovskej tvorí knižnú väzbu diela fragment zo stredovekého kódexu napísaného na pergamene železodubienkovým a červeným atramentom. Je to zlomok antifonára (striedavé spevy kňaza a zboru) liturgického (bohoslužobného) kódexu s notáciou. Pochádza z 2. polovica 15. storočia a je napísaný stredovekým písmom: gotickou knižnou minuskulou.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/13319/najstarsie-knizne-pamiatky-v-kniznici-gemersko-malohontskeho-muzea-zrestaurovali#sigProGalleriaede5d71f1c
https://majgemer.sk/gemer/kultura/220/muzea/13319/najstarsie-knizne-pamiatky-v-kniznici-gemersko-malohontskeho-muzea-zrestaurovali#sigProGalleriaede5d71f1c
Na titulnom liste knihy sa nachádza rukopisný vlastnícky záznam, ktorý spája ďaleké Nemecko s Gemerom: „ Stephani Hoszszú Comp. Ratisbonae (?) 1782 die 16 Oct.“ V preklade: „Získal Štefan Hoszszú v Regensburgu (?) [Nemecko] dňa 16. októbra 1782“.
Štefan Hoszszú bol kňazom evanjelickej cirkvi a.v. v Padarovciach v rokoch 1792-1805. Zaslúžil sa o výstavbu nového, murovaného kostola v obci, ktorý stojí do súčasnosti. Kostol v Padarovciach slávnostne vysvätil 19. mája 1803 za účasti ďalších kňazov z blízkeho okolia.
Z ďalšieho rukopisného vlastníckeho záznamu, nachádzajúceho sa na prednej predsádke knihy, sa dozvedáme, že dielo v roku 1810 získal v licitácii istý Samuel, ktorého úplné meno je, žiaľ, nečitateľné: „A.... 18Xi ... licitationen, Padarini... 29. Maji 1810. Samuel P...tini“ (?) V preklade:“(... licitácia v Padarovciach... 29. mája 1810. Samuel P...tini (?)“
Zreštaurované boli i nasledujúce tri diela, viazané vo fragmentoch zo stredovekých rukopisných kníh: Medicínske dielo z odvetvia farmácie, vydané v nemeckom jazyku v Lipsku v roku 1699: Von Würckungen derer Artzneyen... Neuen Pharmacie... zu verschreiben /Beydes durch Steph. Blankard... Leipzig bey Thomas Fritsch 1699; latinské dielo z rétoriky, vydané v roku 1674, taktiež v Lipsku: Gerardi Joannis Vossi Rhetorices Contractae.... Lipsiae. Impensis Christiani Kirchneri... Anno M DCLXXIV a latinské teologické dielo, pravdepodobne zo 16. storočia: ...Prorok Izaiáš k obyvateľom Haidelbergu...., ktoré však v dôsledku chýbajúceho originálneho titulného listu nevieme presne datovať. Náhradný titulný list je napísaný ručne a obsahuje údaje : Abrahami Sculteti Grunbergensis Silesii Concionum In Iesaiam Prophetam ad populum Haidelbergensem....
Reštaurovanie kníh zrealizoval reštaurátor historickej knižnej väzby Mgr. Art. Štefan Kocka v reštaurátorskom ateliéri v Banskej Bystrici. Zreštaurované knižničné jednotky sú dostupné k prezenčnému štúdiu v knižnici múzea a od roku 2027 budú vystavené v novej stálej expozícii múzea. Historické rukopisy na pergamenových väzbách, a tiež ďalšie rukopisy, ktoré sú súčasťou papierových knižných dosiek, sú fotograficky zdokumentované pre potreby ich neskoršieho podrobného výskumu.
Reštaurovanie podporil z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Autorka tlačovej správy: Mgr. Iveta Krnáčová, knihovníčka múzea
Zverejnené v
Múzeá
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).