s korálkami, farebnými stuhami a šperkami, nazývanými aj ako „kvety trpezlivosti“. Spôsob aranžovania a použitý galantérny materiál je ukážkou produkcie neznámej kláštornej dielne z konca 17. storočia.
Čenstochová je mesto v južnom Poľsku, kde sa nachádza kostol a kláštor na Jasnej Hore so slávnou ikonou Panny Márie Čenstochovskej (tzv. Čierna Madona). Mesto je preto jedným z najvýznamnejších pútnických miest Európy. Obraz Panny Márie s úctou uchovávaný v tamojšom paulínskom kláštore je opradený množstvom legiend a uctievaný veriacimi pre zázraky a dobrodenie. Jasnohorská Panna Mária bola a doposiaľ je symbolom nezávislosti Poľska.
Ako i obraz v Poľsku, tak aj naša sklomaľba má svoju pozoruhodnú históriu. Do Gemersko-malohontského múzea sa dostala z oždianskeho kaštieľa a jeho vlastníkom bol barón Henrik Luzsénszky (1869 - 1907). Pôvodne však bola vlastníctvom uhorskej šľachtičnej, rodáčky z Oždian, Júlie Géczy-Korponay (1680 - 1714), nazývanej aj ako „levočská biela pani“. Svedčí o tom aj zachovaný text v maďarčine na zadnej strane. Text napísal barón Luzsénszky v roku 1903, vlastník toho istého kaštiela, v ktorom sa narodila v roku 1680 aj Júlia Géczy. Júlia bola dcérou Zsigmonda Géczyho, plukovníka telesnej stráže Imricha Tököliho a Judity Bakos. Do svojich 16-tich rokov vyrastala u Dávida Absolóna na hrade Mukačevo. V roku 1700 sa vydala za Jánosa Korponaya, kapitána Muránskeho hradu. Počas stavovských povstaní Františka II. Rákócziho už ako vydatá, bola milenkou kuruckého veliteľa, baróna Istvána Andrássyho, ktorý už bol v tom čase vdovec. Júliin manžel Korponay bol v nepokojných časoch kuruckého odboja prívržencom cisára Jozefa I. Habsburského (1678 - 1711). Údajne pod vplyvom manželky Júlie Korponay sa pridal na stranu Františka II. Rákócziho, ktorý bol so svojimi vernými v poľskej emigrácii. Júlia sa s rodinou v roku 1709 - 1710 nachádzala v Levoči, ktorá bola neustále dobíjaná cisárskym vojskom. Keďže jej otec nebol prítomný, prijala v roku 1712 namiesto neho listy od kuruckých emigrantov, ktorých obsahom boli výzvy na nové povstanie proti cisárovi. Pri výsluchu tvrdila, že ich spálila. Listy boli adresované Vilmosovi Winklerovi, veliteľovi povstaleckého pešieho pluku v Trenčianskej stolici, a Jánosovi Sréterovi. Ďalšia časť listov mala byť doručená povstalcom Lászlóovi Semseyovi a Orbánovi Czelderovi, ktorý bol bývalým kuruckým plukovníkom.  Júlia bola zatknutá a obvinená zo špionáže a vlastizrady, a na hrade Červený Kameň uväznená, neskôr tri roky žalárovaná v Győri, až kým bola na trhovisku menovaného mesta 25. septembra 1714 popravená. Verejne ju sťali mečom pripútanú k popravčiemu stĺpu a pochovali ešte v ten deň na katedrálnom cintoríne.
Život tajomnej šľachtičnej zvečnil maďarský spisovateľ Mór Jókai v romantickom príbehu  s názvom „Levočská biela pani (A lőcsei fehér asszony)” v roku 1885. Ako i samotný obraz Čiernej Madony, tak aj postava „bielej pani” je zahalená legendami. Už aj samotný fakt, že práve Júlia Géczy-Korponay vlastnila obraz so symbolom nezávislosti Poľska, a to v období protihabsburských povstaní, je vhodný k zamysleniu.
Éva Kerényi

{jcomments on}