Automobil Škoda Sentinel dorazil do Baníckeho múzea v Rožňave vo štvrtok 3.9.2015 vo večerných hodinách na korbe nákladného automobilu. Menšie problémy nastali len pri jeho presune z korby na zem, ktoré sa ale zvládli za pomoci pracovníkov Baníckeho múzea, ktorý pri jeho presune usilovne asistovali.
V utorok 8.9. 2015 stálo Banícke múzeum v Rožňave pred jednou z najťažších úloh. Umiestnenie Škody Sentinel a ďalšieho technického unikátu múzea – 15-tonového parného valca, ktorý je tretím najstarším na svete. Vyrobený bol v roku 1883 tiež v Anglicku pre francúzsku firmu o čom svedčí zachovalý podnikový štítok majiteľa. Ako valec
tzv. anglického typu slúžil na úpravu štrkových cestných povrchov. V roku 1948 je už valec majetkom mesta Prahy a v roku 1959 sa dostáva do Rožňavy, kedy bol posledný krát spojazdnený, no pre jeho zlý technický stav sa dostáva do zbierok múzea. Prenos parného valca bol o čosi náročnejší. Z miesta jeho pôvodného uloženia (pod prístreškom za objektom Expozície Slovenského krasu a priľahlých oblastí) sa valec za pomoci kolesového traktora – bagra vytiahol na cestu (za múzeom) a po ceste ďalej až k prístavbe
(cca 100 metrov). Ako prvé nasledovalo zloženie strechy. Parný valec tak za pomoci žeriava a štyroch reťazí preniesli na pripravenú betónovú platňu prístavby galérie pokrytú netkanou geotextíliou, hydroizoláciou a finálnou pokrývkou drevoštiepkovými OSB doskami. 15-tonový kolos tak po dlhom čase zaujal dôstojné miesto. Ďalej nasledovalo aj prenesenie parného automobilu, ktorý bude v novej expozícii dôstojným súputnikom valca. V druhej polovici mesiaca sa parný automobil dočká finálnej úpravy, keďže prepravu z Bratislavy do Rožňavy absolvoval v rozobratom stave (so zloženou karosériou). Návštevníci si tak po dokončení realizácie Zážitkového centra Sentinel budú môcť konečne pozrieť oba technické unikáty múzea súčasne na jednom mieste.
Petronela Potoczká




























Do Baníckeho múzea v Rožňave sa po šestnástich rokoch vrátil jeden z jeho technických unikátov - parný nákladný automobil Škoda Sentinel. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a