Z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote mi poslali plán výstav na mesiac január 2011. Z neho vyplývajú nasledujúce prezentácie: SLOVERIGE - 9. december 2010 – 25. február 2011 - SLOVERIGE je výstavný projekt, ktorý predstavuje súčasnú slovenskú (SLOVENSKO) a švédsku (SVERIGE) remeselnú výrobu vychádzajúcu z tradičných techník a vzorov, ako aj samotnú tradíciu reprezentovanú múzejnými exponátmi. Výstava je originálna a objavná práve vo svojej konfrontačnej rovine dvoch kultúrne odlišných a predsa blízkych krajín. Presvedčí nás o tom, že aj keď sme každý iní, predsa sme si podobní. Uvidíte starostlivo vybrané diela spĺňajúce vysoké remeselné a estetickékritéria. Leitmotívom projektu SLOVERIGE je rodinka drevených koníkov. Modré a biele švédske koníky bok po boku – každý je iný a predsa sú podobné. Táto rodinka najlepšie vystihuje myšlienku našej spolupráce.
Pastierstvo v Gemeri - Malohonte - 19. november 2010 – 31. január 2011 - Výstava „Pastierstvo v Gemeri-Malohonte“ prezentuje prostredníctvom zbierkových predmetov múzea, fotografického a textového materiálu pastierstvo ako spôsob obživy v podhorských aj nížinných oblastiach regiónu Gemer - Malohont. Prostredníctvom prezentácie viacerých typov dreveného pastierskeho riadu, ale i pastierskeho hudobného a zvukového inštrumentára, dokumentuje spôsob života pastierov, ich kultúru, zvyky a tradície, ale aj odlišnosti v závislosti na rozdielnych geografických podmienkach regiónu. Ambíciou výstavy je identifikovať tiež, v čom spočíva osobitosť fenoménu pastierskej kultúry a pastierstva, ktorému sa v minulosti tradične venovala len veľmi malá časť spoločnosti, a ktoré má napriek tomu výrazne väčší priestor v celku tradičnej ľudovej kultúre.
Nostalgia starých čias – Rimavská Sobota v čase dualizmu - 4. máj 2010 – 31. január 2011 - Výstava „Nostalgia starých čias – Rimavská Sobota v období dualizmu” predstavuje Rimavskú Sobotu na prelome 19. a 20. storočia až do vypuknutia prvej svetovej vojny. Mapuje jej verejnú správu tak zo župného, ako i mestského hľadiska, poukazuje na industrializačný a modernizačný proces vývoja na pozadí dualistického Rakúsko-Uhorska. Poukazuje na nové dimenzie v spoločenskom, hospodárskom, politickom, sociálnom a kultúrnom živote malomesta Rimavská Sobota, ktoré priniesol rok 1867. Výstava je zároveň spomienkou na ľudí, ktorí celý život húževnato pracovali pre posilnenie a povýšenie tohto malomesta na kultúrne centrum regiónu.
Predmet mesiaca – JANUÁR 2011 - Drobnosti z archívu múzea - V mesiaci január 2011 návštevníkom sprostredkujeme niekoľko zaujímavých ukážok z bohatého archívu múzea. Ich výber zohľadňuje pestrosť zastúpenia rôznych dokumentov a tlačovín v tomto archíve. Archívny fond múzea tvoria predovšetkým listiny, dokumenty a tlačoviny z druhej polovice 19. storočia a hlavne 20. storočia, dokumentujúce okrem vlastnej histórie múzea, dejiny mesta Rimavská Sobota a regiónu Gemer-Malohont.
Stála expozícia Protifašistický odboj a SNP v Gemeri - Malohonte - Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytuje návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja a SNP v regióne Gemera-Malohontu. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií sú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia... Expozícia bola zrealizovaná v spolupráci Gemersko-malohontského múzea, Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a Zväzu protifašistických bojovníkov Slovenska.
Všetkých srdečne pozývame na prehliadku predmetu mesiaca január, ako aj aktuálnych výstav a stálych expozícií.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.