Súsošie inštalované v stálej expozícii SNM-Múzea Červený Kameň sa pôvodne nachádzalo v kaplnke voderadského kaštieľa. Získali ho Štefan Keglevič a jeho manželka Klára, rod. Zičiová po roku 1907, zrejme ako svadobný dar. Po druhej svetovej vojne sa stalo súčasťou interiérového zariadenia Domova slovenských spisovateľov, ktorý bol zriadený v kaštieli v Budmericiach. V roku 2014 bolo súsošie prevezené na hrad Červený Kameň, kde bolo v roku 2015 umiestnené do stálej expozície.
Podľa Michelangelovho originálu vznikli na prelome 19. a 20. storočia dve formy, z ktorých bolo doteraz vyrobených niekoľko odliatkov. Okrem červenokamenského odliatku poznáme štyri ďalšie, ktoré sa nachádzajú:
- na Mannhattane v New Yorku v kostole sv. Pavla Apoštola z roku 1889,
- v Edinburgu, v kostole sv. Cuthberta z roku 1907,
- vo Florencii, v Casa Buonarotti z roku 2008,
- vo Washingtone, D. C. v Bazilike Nepoškvrneného počatia z roku 2008.
Manželia Keglevičoví sa k Panne Márii modlievali každú nedeľu. Istotne bola v ich modlitbách zahrnutá aj prosba za počatie mužského potomka. Ich modlitby boli vypočuté a o desať mesiacov po svadbe sa im narodil syn Peter a postupne mali ešte ďalších dvoch synov Gabriela a Jozefa, a dcéru Janu.
Ak túžite po dieťati alebo máte iné tajné želanie, obráťte sa na Madonu a jej syna. A ak sa vám želanie splní, príďte sa s nami s vašou radosťou podeliť.
Foto: Jozef Tihányi ml.


























Slovenské národné múzeum-Múzeum Červený Kameň sa ako jedno z piatich miest na Zemi 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a