
skúsenej keramikárky, formuje vázička alebo hlinená miska. Košikár vytváral zaujímavé predmety z prútia a aj tu dostali návštevníci možnosť vyrobiť si vlastný výrobok. Jedno z najstarších remesiel na svete reprezentovali kováči Britakov, ktorí priblížili tradičné postupy ručného kovania v ohni. Návštevník tak mohol pozorovať, ako sa z kusa železa, pod rukami majstra kováča, formujú najrozmanitejšie výrobky. Možnosť vyskúšať si to vlastnoručne sa snažil využiť takmer každý účastník podujatia. Návštevníkov veľmi zaujal aj odlievač kovov, ktorý s veľkou trpezlivosťou opisoval a názorne predvádzal vznik odliatkov z trvalých kovových foriem.
Nevšedná prednáška

Na zaujímavosti programu rozhodne pridali pútavé prednášky Gabriely Kolesárovej s prezentáciami fotografií zo zbierok Baníckeho múzea, zamerané na život baníkov a ich rodín v období približne pred 100 rokmi, určené hlavne pre žiakov základných škôl. Prednášky boli doplnené názornými ukážkami, ako klopanie na klopačke, ktorou sa baníkom oznamoval začiatok a koniec pracovnej smeny, čo si deti s veľkou radosťou vyskúšali, prípadne sa mohli odfotografovať v baníckej uniforme s baníckym fokošom pred obrazom sv. Barbory, patrónky baníkov. Nechýbali banery približujúce vývoj banskej dopravy a videonahrávky baníckych dychoviek na Európskom stretnutí banských miest a obcí Košice 2013. Prednášky sa uskutočnili v slovenskom aj maďarskom jazyku. Keďže mali úspech, počítame s tým, že v prípade záujmu môžeme podobné zorganizovať aj pre ďalšie triedy.
Pokračovali sme až do noci
Od 18. hodiny spríjemňovala atmosféru prehliadok country skupina Betliarske Vidly, ktorá návštevníkov nenechala len tak sedieť a počúvať. Večer bol teda obohatený aj o tanečné kreácie na mnohé známe, či menej známe pesničky a pokračoval až do 22.hodiny. Všetkým návštevníkom ďakujeme za hojnú účasť a príjemnú, spontánnu atmosféru podujatia.
Csaba Urban

































Banícke múzeum v Rožňave si na 11. ročník Noci múzeí a galérií, ktorý sa v našej organizácii uskutočnil v pondelok 18.5.2015, pripravilo celodenný program s výstižným názvom „Tajomstvá expozície“. Hlavným aktérom programu bola Historická expozícia – prezentačný múzejný depozitár na Šafárikovej 31. Návštevník sa tak po jej návšteve mohol za pár minút preniesť v čase a zbierky, ktoré obdivoval v expozícii za sklom, mohol vidieť inak – v svetle ich výroby a používania.
Všetko sa začalo o deviatej ráno. Návštevníci ešte pred vstupom do expozície hádali v kvíze „Čo je čo“ názov a použitie nevšedných zbierkových predmetov z dreva, slamy, prípadne z liatiny. Po prehliadke Historickej expozície sa mohli preniesť do minulosti. Na nádvorí ich totiž čakali šermiari, keramikárka, košikár, kovolejár a kováči. Šermiari okrem ukážok boja s mečom, štítom, bojovými sekerkami a inými dobovými zbraňami návštevníkovi priblížili formou výstižnej prednášky spôsoby boja a názvy jednotlivých zbraní. Hlavne deti sa tak tešili možnosti vyskúšať si podržať v ruke meč alebo štít. Zaujímavá bola aj možnosť sedenia za hrnčiarskym kruhom a vidieť, ako sa im pod vlastnými rukami, teda za pomoci
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa -MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-