Hüvössy. Prvým riaditeľom sa stal práve Ján Fábry (1830-1907) - profesor biológie na Protestantskom gymnáziu v Rimavskej Sobote, ktorý stál na čele múzea do roku 1907.
Na prvej výstave roku 1882 bolo vystavených 1 244 exponátov a 568 z nich sa stalo základom zbierkového fondu, ktorý sa do dnešných dní rozrástol na neuveriteľných 97 495 predmetov. Najpočetnejší je historický fond, ktorý tvorí 27 301 zbierok, archeologický s 21 270 zbierkami a etnografický s 8 266 zbierkami. Vo fonde prírodných vied je evidovaných 5 905 zbierok, vo fonde výtvarného umenia 1 973 zbierok a historický knižný fond tvorí 32 780 knižných jednotiek.
Gemersko-malohontské múzeum je piatym najstarším múzeom na Slovensku. Je regionálnym múzeom s komplexnou múzejnou dokumentáciou vývoja prírody a spoločnosti regiónu Gemer-Malohont a od roku 1996 sa špecializuje na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v regióne Gemer-Malohont i v širšom okolí.  
Pri príležitosti 130. výročia vzniku Gemersko-malohontského múzea sme pripravili oslavy, ktorých súčasťou je slávnostná konferencia a otvorenie výstav venovaných histórii a zbierkovým  fondom múzea. Počas konferencie odznejú dva referáty – 130 rokov histórie Gemersko-malohontského múzea v podaní riaditeľky múzea PhDr. Oľgy Bodorovej a 130 rokov formovania zbierok a dokumentačných fondov Gemersko-malohontského múzea v podaní zástupcu riaditeľky múzea RNDr. Jána Aláča. Záver konferencie sa bude niesť v znamení poďakovaní sa osobnostiam, ktoré sa pričinili o rozvoj múzea ako dlhoroční pracovníci a kolektívom na Slovensku i v zahraničí za dlhoročnú spoluprácu.
Výstavy, ktoré sú súčasťou osláv, predstavia verejnosti históriu Gemersko-malohontského múzea od Umelecko-archeologickej výstavy Gemerskej župy z roku 1882 až po súčasnosť s dôrazom na formovanie sa zbierkových fondov, a tiež predstavia „klenoty“ zbierkového fondu z odborov prírodné vedy, archeológia, história, etnológia, dejiny umenia a historický knižný fond.
Mnohé zo zbierkových predmetov ležali v depozitároch desiatky rokov a tak majú návštevníci jedinečnú možnosť prezrieť si ich na výstavách – 130 rokov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a Klenotnica Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
Najvzácnejšími zbierkami výstavy 130 rokov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú predmety, ktoré v septembri roku 1882 múzeu zapožičal Dionýz Andrássy (1835 – 1913), spravovateľ hradu Krásna Hôrka a pravdepodobne posledný mužský potomok vetvy Andrássyovcov z Krásnohorskej Dlhej Lúky. Zapožičaných bolo približne 30 predmetov, ktoré boli prvýkrát vystavené práve v Rimavskej Sobote. Po 130-tich rokoch sa časť tejto zbierky opäť vráti do Rimavskej Soboty. Výstava má byť akousi rekonštrukciou prvej Umelecko-archeologickej výstavy Gemerskej župy z roku 1882. Vystavené budú portréty Andrássyovcov, výrobky habánov a zbrane.
Výstava Klenotnica Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je ukážkou bohatstva zbierkových fondov múzea a prierezom jeho formovania sa od roku 1882 až po súčasnosť. V prírodovednej časti zbierok sú okrem predmetov z regiónu Gemer-Malohont vystavené prírodniny pochádzajúce z celého sveta - z rôznych častí Európy, z Afriky, Ázie, Severnej aj Južnej Ameriky – sup bielohlavý, aligátor severoamerický, minerály, horniny a skameneliny z Indie, južnej a severnej Ameriky či schránky morských mäkkýšov zo Stredozemného mora a východnej Indie. Najstaršími vystavenými zbierkovými predmetmi v časti archeológia sú nálezy kamenných nástrojov z obdobia paleolitu, ktorých vek je odhadovaný na 60 000 – 30 000 rokov pred Kr. a ich používateľmi bol s najväčšou pravdepodobnosťou ešte človek neandertálsky. Pozornosť si zasluhujú hromadné nálezy keramiky zo Včeliniec – od drobných džbánkov až po rozmerné zásobnice s výškou jeden meter. Záujmu návštevníkov neuniknú nálezy bronzovej industrie, antických Keltov, ani nálezy zo stredovekej Rimavskej Soboty. Najcennejšími vystavenými predmetmi z historického fondu sú zbierky nadobudnuté počas pôsobenia prvého riaditeľa múzea Jána Fábryho v podobe cennej numizmatickej zbierky, medailí a vyznamenaní, školských učebných pomôcok a výrobkov cechových organizácií. V neposlednom rade sú vystavené relikvie a rekvizity vojnových období od 18. storočia až po prvú svetovú vojnu so zreteľom na vojnové konflikty 19. storočia. V rámci etnologických zbierok je prezentovaný mužský a ženský sviatočný odev z Veľkého Blhu pochádzajúci z polovice 19. storočia, ktorý bol prezentovaný len raz – v rámci prvej stálej expozície múzea v roku 1913. Vystavené sú predmety zahŕňajúce ľudové bývanie a remeslá typické pre región, akým bolo najmä hrnčiarstvo. Tiež môžete vidieť zbierky prezentujúce rómske etnikum, najmä z oblasti kováčstva, výroby nepálených tehál či tkania cigánských tkaníc a pletenia rohoží z kukuričného šúpolia a slamy. Prostredníctvom fotografií a trojrozmerných predmetov sú prezentovaný najvýznamnejší rómski muzikanti Gemera-Malohontu. V neposlednom rade je prezentovaný aj spôsob bývania Rómov. V časti výtvarné umenie sú vystavené maliarske a sochárske diela najvýznamnejších autorov, ktorí sú spätí s regiónom Gemer-Malohont od 19. storočia do prvej polovice 20. storočia. Na výstave sú prezentované diela Istvána Ferenczyho, Miklósa Izsóa, Józsefa Tótha, Gyulu Sándyho, Júliusa Rudnayho, Eduarda Putru, Ferencza Plachyho, Bertalana Vígha, Eugena Makovitsa a Mikuláša Holéczyho. Z historického knižného fondu múzea sú vystavené historické knižničné dokumenty, slovenské periodiká z 19. storočia, regionálne periodiká a zborníky, výročné správy spolkov a škôl, kalendáre a ďalšia inojazyčná historická krásna i náučná literatúra.

PhDr. Oľga Bodorová,

riaditeľka GMM

{jcomments on}