mimoriadne bohatým, 300 – 500 rokov starým trojrozmerným cechovým materiálom, ktorý sa podarilo zachovať z existencie niekdajších rožňavských cechov. Sú to hlavne cechové truhlice, zvolávacie tabuľky a pečatidlá, ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou cechového života v Rožňave, a ktorými sa prezentoval cech navonok. Dnes je tento materiál zapísaný v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave.
Je treba pripomenúť existenciu baníckeho cechu – bratstva, ktorého vznik predpokladáme už začiatkom 14. storočia. Prvé cechy v Rožňave súviseli s uspokojovaním potrieb baníkov. Boli to ševci, mäsiari a kováči, ktorí produkovali najnevyhnutnejšie produkty pre činnosť baníkov. V 17. a v 18. storočí vznikali v
Rožňave neustále nové cechy. Po úpadku baníctva sa stala Rožňava v 18. storočí významným remeselníckym strediskom. V Rožňave vytvorilo cechy v rôznych historických obdobiach viac ako 40 remesiel. Po úradnom zrušení cechov tzv. priemyselným zákonom v roku 1872 sa niektoré z nich pretvorili na remeselnícke spoločenstvá (spolky).
Výstava bola realizovaná s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Doteraz bola inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, v SNM – Múzeu kultúry Maďarov na Slovenku, Bratislava, v Podunajskom múzeu v Komárne, v Hradnom múzeu vo Fiľakove a v Slovenskom inštitúte v Budapešti. Kurátorkou výstavy je Mgr. Sylvia Holečková.
Elena Lindisová


























Putovná výstava Baníckeho múzea v Rožňave - Rožňavské cechy - po piatich inštaláciách na rôznych miestach Slovenska i v Budapešti (MR) bude od 6. mája do 30. augusta 2014 k dispozícii aj návštevníkom Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a