o 57 289 menej ako v predchádzajúcom roku. Slovenské národné múzeum v roku 2014 prostredníctvom svojich špecializovaných múzeí sprístupňovalo verejnosti celkovo 63 expozícií a 149 výstav.
Jednotlivé múzeá SNM realizovali akvizičnú činnosť na základe svojej špecializácie. Z celkového počtu 65 598 kusov zbierkových predmetov získaných v roku 2014 (z toho: spoločenské vedy spolu 7 798 ks a prírodné vedy 57 799 ks) bolo nadobudnutých 1 419 ks vlastným výskumom, 38 587 ks kúpou, 25 269 ks darom a 323 ks prevodom. Jednou z dôležitých úloh SNM je starostlivosť o nadobudnuté predmety. Celkový počet zbierkových predmetov v správe SNM je 4 026 433 ks. Odborne bolo ošetrených 15 037 ks zbierkových predmetov.
Dôležitou činnosťou v rámci úloh Slovenského národného múzea je aj publikačná činnosť, prostredníctvom ktorej SNM prezentuje výsledky vedeckovýskumnej činnosti múzeí a sprostredkúva verejnosti informácie o prezentačných aktivitách SNM, jeho úlohách a poslaní. Múzeá SNM v roku 2014 vydali spolu 63 titulov.
Hospodársky výsledok za rok 2014 dosiahol čistý zisk vo výške 214 631,01 eur, čo bolo spôsobené vysokými vlastnými príjmami. Najväčšie vlastné príjmy malo SNM - Múzeum Bojnice, Spišské múzeum v Levoči, SNM - Múzeum Červený Kameň, SNM - Historické múzeum, Archeologické múzeum. Hospodársky výsledok v roku 2014 bol dosiahnutý najmä nárastom výnosov zo vstupného a nárastom z prenájmu zbierkových predmetov za účelom digitalizácie v rámci národného projektu „Digitálne múzeum“.




























Slovenské národné múzeum je vrcholnou štátnou zbierkotvornou, 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a