absolvoval medzi prvými kurz štatistiky, organizovaný ministrom Istvánom Gorovem. V roku 1869 sa zamestnal na Uhorskom kráľovskom ústrednom štatistickom úrade, kde ako knihovník spravoval knižný fond od roku 1871 až do roku 1907. Findurovou zásluhou bolo vybudovanie počiatočného fondu odbornej štatistickej knižnice a medzinárodných vzťahov a taktiež vytvorenie prvých prírastkových zoznamov.
Popri tom sa venoval aj literatúre, archeológii, jazykovede a histórii umenia. Je známy ako významný regionálny historik miest Rimavská Sobota a Vacov. Po jeho smrti 30. januára 1930 vo Vacove, rozhodlo v roku 1941 Didaktické oddelenie Maďarskej zemepisnej spoločnosti o umiestnení pamätnej tabule na priečelí jeho rodného domu v Rimavskej Sobote. Tabuľa, nachádzajúca sa na ulici Józsefa Szentpéteryho (dnes: ulica Tomášikova), tam teraz už nie je, jej miesto výskytu je záhadou.
Pamiatka niekdajšieho opisovateľa histórie mesta však ožíva v jeho monografii s názvom Rimaszombat szabadalmas város története (História slobodného mesta Rimavská Sobota). Monografia Rimavskej Soboty, vydaná v Budapešti v roku 1894, je v poradí druhou monografiou o dejinách nášho mesta. Kniha, vydaná kníhkupectvom Eggenberger, je jedinečným exemplárom. Do historickej knižnice Gemersko-malohontského múzea sa dostala prostredníctvom Jánosa Fábryho, ktorému – ako sa dočítame na titulnej strane - ju autor daroval. Tlačiarenské práce zabezpečila tlačiareň Sándora Mayera vo Vacove. V knihe sa nachádza aj 6 obrázkov. Drevené tlačiarenské štočky uvedených obrázkov s olovenou hlavicou dnes obohacujú historický fond múzea.
- štočok: Bronzové poklady Rimavskej Soboty
- štočok: Erb rodiny Szécsényiovcov s levom a krížom (pečiatka krajinského sudcu Franka Szécsényiho) zo začiatku 15. storočia
- štočok: Vyobrazenie tureckého hradu na Sobôtke na mape Mátyása Wagnera z r.1686
- štočok: Rodný dom Mihálya Tompu
- štočok: Portrét Mihálya Tompu
- štočok: List Lajosa Kossutha pre gemerský prápor z 3. novembra 1848.
Autor textu: Éva Kerényi, historička GMM
{jcomments on}

































V bohatých fondoch Gemersko-malohontského múzea sa nachádzajú pozoruhodné 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a