Lákajú Vás hrady a hradné ruiny? Kedy a prečo hrady a hrádky vznikali, kto v nich býval, čo zapríčinilo ich spustnutie? Predstavujete si ako vyzeral hrad Muráň, Hajnáčka či turecký hrad na Sobôtke v čase svojej slávy? Aký rozsiahly bol ich hradný areál? Vedeli ste, že v obci Gemer už začiatkom 13. storočia stál hrad, ktorý dal pomenovanie regiónu Gemer? Vedeli ste, že v Gemeri-Malohonte je zachovaných 30 opevnených sídiel? Ktoré sú to? Všetky tieto otázky zodpovie výstava „Hrady v Gemeri-Malohonte“, ktorá sumarizuje doterajšie výsledky archeologického a historického bádania o hradoch.
Ak ste milovníkmi výtvarného umenia, múzeum Vám ponúka hneď dve výstavy – „(Opäť) Kovačická trojka – Cicka – Hajko“ a „Zoltán Agócs – Kontrastné kontexty II.“. Výstavy insitných umelcov z Kovačice majú v našom múzeu dlhoročnú tradíciu a stretávajú sa s veľkým úspechom. 4. novembra 2015 sme sprístupnili predajnú výstavu kovačických maliarov Pavla Cicku a Pavla Hajka. Prirodzenosť, jednoduchosť, nevinnosť, spontánnosť, farebnosť, veselosť sú znaky, ktorými sa vyznačujú ich maľby. Múzeum ponúka ešte 10 pracovných dní na zakúpenie si obrazov.
Zoltán Agócs z Čakanoviec je čerstvým absolventom Ateliéru klasických maliarskych disciplín prof. Ľudovíta Hološku na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Jeho tvorba vychádza z uvedomenia si priestoru, v ktorom sa autor nachádza a ktorého je súčasťou, jeho parametrov a významových rovín, ktoré na seba prirodzene nabaľuje v tvorivom myšlienkovom procese.
Pracovníci Gemersko-malohontského múzea sa tešia na Vašu návštevu každý pracovný deň od pondelka do piatku v čase od 8:00 do 16:00. Vstupné je 1 € pre deti, študentov, dôchodcov a ZŤP, 2 € pre dospelých a deti do 6 rokov majú vstup zdarma. Ďalšie informácie nájdete na našej internetovej stránke www.gmmuzeum.sk.
Tlačovú správu pripravila: Mgr. Martina Mareková
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.