Prírodovedné múzeum, Historické múzeum, Hudobné múzeum, Archeologické múzeum v Bratislave a Etnografické múzeum v Martine. V správe SNM sú aj najvýznamnejšie a najnavštevovanejšie hrady Slovenska: Bojnický zámok, hrad Červený Kameň, Spišský hrad, hrad Krásna Hôrka a kaštieľ Betliar. Štruktúru SNM dotvárajú múzeá národnostných a etnických menšín, ako napríklad Múzeum kultúry karpatských Nemcov, Múzeum židovskej kultúry, Múzeum ukrajinskej kultúry, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku.
V roku 2015 navštívilo expozície, výstavy a podujatia múzeí SNM 941 233 návštevníkov. Verejnosti bolo sprístupnených 62 expozícií a 163 výstav. Celkový počet zbierkových predmetov v správe SNM je 4 044 521 ks. V roku 2015 múzeum novo získalo 19 072 zbierkových predmetov (spoločenské vedy 15 582 ks a prírodné vedy 3 489 ks). 1 796 zbierkových predmetov SNM nadobudlo vlastným výskumom, 5 685 kúpou, 1 105 darom a 10 486 prevodom. Prioritami SNM v roku 2015 boli: sprístupnenie časti Národnej historickej expozície SNM-Historického múzea na Bratislavskom hrade, príprava rekonštrukcie a novej expozície Múzea Ľ. Štúra v Modre pri príležitosti 200-ročnice narodenia Ľ. Štúra, obnovenie objektov pre Múzeum holokaustu v Seredi, ako i pokračujúca obnova hradu Krásna Hôrka poškodeného požiarom.
Dôležitou činnosťou v rámci plnenia úloh Slovenského národného múzea je aj publikačná činnosť, prostredníctvom ktorej SNM prezentuje výsledky vedeckovýskumnej činnosti múzeí a sprostredkúva verejnosti informácie o prezentačných aktivitách SNM, jeho úlohách a poslaní. Múzeá SNM v roku 2015 vydali spolu 56 titulov.
Knižnica v SNM je ústrednou knižnicou siete knižníc múzeí a galérií SR. Do knižného fondu minulý rok pribudlo 1067 knižničných jednotiek.
Archív SNM umožňuje bádateľom prístup k archívnym materiálom na študijné, vedecké a prevádzkové účely. V roku 2015 preštudovalo 83 bádateľov počas 214 bádateľských návštev asi 35,13 bm archívneho materiálu.
SNM popri expozičnej, výstavnej a edičnej činnosti ponúka verejnosti aj výchovno-vzdelávacie a kultúrno-spoločenské aktivity, napr. vzdelávacie programy, prednášky, besedy pre rozličné vekové kategórie. V centre pozornosti sú vzdelávacie programy zamerané na školskú mládež. Aj v minulom roku pokračoval dlhodobý projekt Škola v múzeu. Jeho základom je individuálny prístup múzejných pedagógov k návštevníkom, prioritne k žiakom základných a stredných škôl.
Aktivitou, ktorá čoraz viac oslovuje všetky vekové kategórie návštevníkov SNM, je Noc múzeí a galérií, počas ktorej ich do múzeí každoročne zavítajú tisíce. V minulom roku pri tejto príležitosti múzeá SNM navštívilo 17 340 ľudí.
Celkový hospodársky výsledok Slovenského národného múzea za rok 2015 dosiahol zisk vo výške 211 220,47 pred zdanením. V porovnaní s rokom 2014 toto číslo znamená pokles o 24 800,19 eur. Dôvodom sú vyššie výdavky na prevádzku a údržbu kultúrnych pamiatok. Hospodársky výsledok v roku 2015 po zdanení zostal na rovnakej úrovni 211 220,47 eur, nakoľko nevznikla daňová povinnosť. Vyplýva to zo Správy o činnosti a hospodárení SNM za rok 2015, ktorú 6.apríla 2016 vo forme verejného odpočtu prezentoval jeho generálny riaditeľ Viktor Jasaň. (Na obr.)
Dagmar Brisudová
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.