Podujatie na Slovensku už tradične organizuje Zväz múzeí na Slovensku v spolupráci so Slovenským národným múzeom, ktoré je zároveň hlavným koordinátorom Noci múzeí a galérií v Bratislave. Za najväčších „lídrov“ hlavného mesta: Múzeum mesta Bratislavy v jeho 10 múzeách navštívilo 8 474 ľudí, v Múzeu Dopravy si najmä jazdu na plošine parného rušňa Albatros a zbierku kuriozít užívalo 3 241 návštevníkov a v Slovenskej národnej galérii najviac záujemcov prilákalo čítanie z knihy návštev s Robom Rothom (účasť dokopy 2 200 osôb).
DU Kunsthalle k výstave Strach z neznámeho ponúkol tzv. Restaurant Day – ochutnávku cudzokrajných jedál. Program pritiahol 2 081 návštevníkov. Z menších a menej známych inštitúcií zaujal Pechotný zrub B S 6 Vrba ako súčasť petržalského opevnenia z I. republiky, kde v dobových kostýmoch sprevádzali ešte aj po polnoci, či Múzeum školstva a pedagogiky s ukážkou historických foriem písania.
PHOTOPORT – Centrum vizuálneho umenia zorganizoval projekciu v záhradnom kine, Slovenské centrum dizajnu workshopy pre deti aj širokú verejnosť. Zaujímavosťou z Ústredia ľudovej umeleckej výroby bolo sprístupnenie priestorov studne. Svojich návštevníkov mali aj renomované galérie: Galéria Umelka (484) a Galéria Nedbalka (1135). Do NMaG 2016 sa zapojilo aj Múzeum Divadelného ústavu výstavami v budovách SND. Fotografické knihy si počas ich veľkého výpredaja mohli kúpiť záujemcovia v Stredoeurópskom dome fotografie, a Vodárenské múzeum BVS prezentovalo vodný zdroj ostrova Sihoť.
Spomedzi 18-tich múzeí Slovenského národného múzea najvyšší záujem už tradične zaznamenalo Prírodovedné múzeum v Bratislave. Hitom sa stala výstava Fascinujúci svet pavúkov a škorpiónov. Rovnako lákali aj astronomické, zoologické či botanické témy, napríklad tá o čiarovom kóde života. Múzeum svojou návštevou potešilo 6 202 ľudí.
Komentované prehliadky výstav na Bratislavskom hrade – v Historickom múzeu, napríklad o Ľudovítovi Štúrovi, prilákali 2 345 ľudí. Židovská kultúra, zvyky, sviatky cez tvorivé dielne, prednášky či dokumentárne filmy obohatili tých, ktorí zavítali počas NMaG do Múzea židovskej kultúry (726). V kúriách v Podhradí, ktoré sú sídlom 4-och múzeí SNM, znela hudba – jazz aj gajdošská muzika. A otvorené bolo aj u archeológov – deťom sa páčili stredoveké tvorivé dielne, dospelým zas súboje slovanských bojovníkov. Tí, ktorí prišli do SNM-Múzea kultúry Chorvátov sa na jednej z prednášok presvedčili o tom, že Chorvátsko, to nie sú len pláže. Program o fortifikačnej a skladovej funkcii Hradu Červený Kameň navštívilo 1 137 návštevníkov. Výstavu Krásna nevesta v Múzeách v Martine úspešne rozšírila prehliadka svadobných šiat od 60.-tych rokov 20. storočia až po súčasnosť. Kaštieľ Betliar ožil starými legendami, ktoré upútali pozornosť 1 033 ľudí. Záujemcovia sa dostali aj do jeho bežne neprístupnej historickej knižnice. Noc plnú legiend a čarovnej atmosféry zažili tiež návštevníci Spišského hradu. Živo bolo vo všetkých múzeách.
Podľa predbežných informácií Zväzu múzeí na Slovensku si podujatie stále udržiava svoju popularitu. Konkrétne čísla návštevnosti za celé Slovensko budú známe v priebehu týždňa, ale už teraz je zrejmé, že Noc múzeí a galérií 2016 splnila svoj cieľ – prezentovať kultúru lákavým spôsobom a zároveň aj prácu tých, ktorí sa jej venujú.
Dagmar Brisudová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-