narodenia Karola IV. bude pre návštevníkov prístupná v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží v Bratislave do 21. septembra 2016.
Bohatý program národných osláv tohto významného panovníka zahŕňa výstavy, podujatia a kultúrne aktivity, ktoré pripravili české inštitúcie a organizácie počas celého roka 2016 nielen v Prahe a v ostatných mestách Českej republiky. Národná galéria v spolupráci s Karlovou univerzitou v Prahe zrealizovala panelovou výstavu, prostredníctvom ktorej táto téma poputuje aj za hranice. O jej distribúciu sa postaral partner výstavy – České centrá.
Ako sa dozvedáme z dobových kroník – nástupom Karola IV. na český trón sa začali písať najsvetlejšie dejiny Českého kráľovstva. Obdobie jeho vlády povznieslo český štát na vrchol politického, sociálneho a kultúrneho života. Praha sa v druhej polovici 14. storočia stala najväčším mestom ríše a patrila k najľudnatejším metropolám Európy (v roku 1378 tu žilo 40 000 obyvateľov) a Karol IV. všestranne podporoval jej rozmach. Vybudoval tzv. Nové Mesto pražské, povýšil pražské biskupstvo na arcibiskupstvo, na Pražskom hrade zahájil stavbu paláca a Katedrálu sv. Víta, ktorá je jednou z posledných stredovekých stavieb katedrálneho typu v Európe. Medzi jeho počiny patrí aj založenie prvej univerzity, výstavba kamenného mosta cez rieku Vltavu – dnes známeho ako Karlov most či hradu Karlštejn.
Informatívna výstava v SNM pozostáva zo štrnástich vzájomne nadväzujúcich panelov, ktoré Karola IV. predstavia z niekoľkých uhlov pohľadu. Od antropologických výskumov jeho údajnej fyzickej podoby, cez históriu predkov a rodiny, výchovu v zahraničí, obdobie vlády a mocenské centrá ríše, jeho vzťah k ženám a sobášnu politiku, zbožnosť, zberateľské záľuby a tiež vnímanie panovníka v ostatných krajinách Koruny českej, ako aj pohľad českej historiografie na význam jeho osobnosti a historickú úlohu v dejinách. Textovú časť, ktorej autormi sú Jiří Fajt, Jan Royt a Milan Rudik, na paneloch dopĺňa obrazový materiál a fotografie dobových písomných dokumentov. Ako trojrozmerné predmety projekt ozvláštňujú busty Karola IV. a jeho štyroch manželiek.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.