V rámci slávnostného zahájenia vystúpili s príhovormi Ondrej Bernát, riaditeľ Úradu Košického samosprávneho kraja, Pavol Burdiga, primátor Mesta Rožňava, a Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea. Po slávnostnom prestrihnutí pásky hostia absolvovali prehliadku výstavy dobových fotografií parného vozidla Škoda SENTINEL, ako aj a vnútorných a vonkajších priestorov areálu.
Projekt „Zážitkové centrum SENTINEL“ bol realizovaný z Regionálneho operačného programu, z prioritnej osi 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov. Európska únia ho spolufinancovala vo výške 85 %, ďalších 10 % smerovalo zo štátneho rozpočtu SR. Celkové výdavky boli 1,246 milióna eur, z toho financovanie z rozpočtu KSK dosiahlo takmer 474 tisíc eur. Projekt sa realizoval od júla 2015 do mája 2016.
Dlhé roky bola budova múzea s bansko-hutníckou expozíciou v zlom technickom stave, neodkladne bolo treba vysušiť murivo, urobiť nové omietky a fasádu, podlahy, rozvody elektriny, vymeniť okná a okenice, renovovať sociálne zariadenia, upraviť okolie. Chýbal aj priestor pre nadrozmerné exponáty a krytá plocha pre zbierkové predmety na nádvorí múzea. Preto bolo zámerom projektu zatraktívnenie objektu a vytvorenie priestorov pre interakciu rôznych sfér kultúrneho a spoločenského života.
Výsledkom projektu je aj nová prístavba s galériou, kde sú umiestnené technické unikáty: parný nákladný automobil Škoda SENTINEL (1924-1935) – jediný na Slovensku a cestný parný valec (1883) – tretí najstarší na svete. V exteriéroch areálu je vystavená jedinečná zbierka banských lokomotív a nakladačov. V súčasnosti je ešte areál pre verejnosť zatvorený, ale novú Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera a aj celý zrekonštruovaný komplex múzeum plánuje sprístupniť v prvej polovici budúceho roka.
Financovanie z rozpočtu kraja tvorilo popri povinnom päťpercentnom spolufinancovaní v rámci operačného programu (40 650 eur) aj ďalších takmer 267 tisíc eur na neoprávnené výdavky (interiér, stavebné práce, stavebný a autorský dozor) a vyše 166 tisíc eur za dodatočné technicky nevyhnutné práce (reštaurátorské práce, ústredné kúrenie, klampiarske výrobky, sadové úpravy). Zhotoviteľom bolo Združenie SMS KAPA Sentinel, projektantom Ing. Mikuláš Ľaš, HPK engineering a.s. Košice.
Po rekonštrukcii sa rozšíria výstavno-prezentačné priestory Baníckeho múzea, kde budú môcť byť vystavované doteraz nevyužité banské stroje, sú vytvorené predpoklady na interaktívne aktivity návštevníkov spojené s využitím audiovizuálnej techniky. Vo vynovené priestoroch bude inštalovaná nová bansko-hutnícka expozícia, ktorá bude predstavovať prierez históriou gemerského baníctva a hutníctva, chronologicky, od praveku po súčasnosť s ukážkami prvotných dobývacích pracovných nástrojov, dopravných prostriedkov, banskej meračskej a osvetľovacej techniky a technická kópia stredovekej tabuľovej maľby Metercia. Súčasťou expozície budú diorámy, ako reakcia na nové trendy v múzejníctve.
Účelový objekt Expozície baníctva a hutníctva Gemera, národná kultúrna pamiatka, ako jeden z objektov Baníckeho múzea začali stavať v roku 1905 a je najstaršou budovou postavenou pre bansko-hutnícke múzejníctvo v strednej Európe.
V súčasnosti plní funkciu okresného vlastivedného múzea so špecializáciou na baníctvo a hutníctvo spišsko-gemerského Rudohoria. V zbierkovom fonde má približne 49 tisíc muzeálií.
Vo vynovených priestoroch bude možné absolvovať jazdu na banskej železničke, využiť novú interaktívnu miestnosť, ponúknuť prezentácie kultúrno-výchovnej činnosti a tvorivé dielne na nádvorí, predviesť vŕtaciu techniku a skvosty zlievarenských produktov.
Košický samosprávny kraj, ako zriaďovateľ pamäťových a fondových inštitúcií a ako vlastník nehnuteľných kultúrnych pamiatok, získal nenávratné finančné prostriedky z Regionálneho operačného programu, opatrenie 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov. Realizoval tieto projekty:
Provinčný dom v Spišskej Novej Vsi – rekonštrukcia a modernizácia
Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave
Kaštieľ v Trebišove – obnova národnej kultúrnej pamiatky
Kaštieľ Trebišov – obnova jazdiarne
Astronomický areál – rekonštrukcia Moussonovho domu a parku
Rekonštrukcia budovy hlavného kaštieľa Zemplínskeho múzea v Michalovciach
Revitalizácia depozitára Východoslovenského múzea v Košiciach – Šaci
Letohrádok Dardanely v Markušovciach
Po náročných rekonštrukciách sú všetky stavby okrem Zemplínskeho múzea v Michalovciach skolaudované.
Gabriella Badin
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.