V rámci slávnostného zahájenia vystúpili s príhovormi Ondrej Bernát, riaditeľ Úradu Košického samosprávneho kraja, Pavol Burdiga, primátor Mesta Rožňava, a Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea. Po slávnostnom prestrihnutí pásky hostia absolvovali prehliadku výstavy dobových fotografií parného vozidla Škoda SENTINEL, ako aj a vnútorných a vonkajších priestorov areálu.
Projekt „Zážitkové centrum SENTINEL“ bol realizovaný z Regionálneho operačného programu, z prioritnej osi 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov. Európska únia ho spolufinancovala vo výške 85 %, ďalších 10 % smerovalo zo štátneho rozpočtu SR. Celkové výdavky boli 1,246 milióna eur, z toho financovanie z rozpočtu KSK dosiahlo takmer 474 tisíc eur. Projekt sa realizoval od júla 2015 do mája 2016.
Dlhé roky bola budova múzea s bansko-hutníckou expozíciou v zlom technickom stave, neodkladne bolo treba vysušiť murivo, urobiť nové omietky a fasádu, podlahy, rozvody elektriny, vymeniť okná a okenice, renovovať sociálne zariadenia, upraviť okolie. Chýbal aj priestor pre nadrozmerné exponáty a krytá plocha pre zbierkové predmety na nádvorí múzea. Preto bolo zámerom projektu zatraktívnenie objektu a vytvorenie priestorov pre interakciu rôznych sfér kultúrneho a spoločenského života.
Výsledkom projektu je aj nová prístavba s galériou, kde sú umiestnené technické unikáty: parný nákladný automobil Škoda SENTINEL (1924-1935) – jediný na Slovensku a cestný parný valec (1883) – tretí najstarší na svete. V exteriéroch areálu je vystavená jedinečná zbierka banských lokomotív a nakladačov. V súčasnosti je ešte areál pre verejnosť zatvorený, ale novú Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera a aj celý zrekonštruovaný komplex múzeum plánuje sprístupniť v prvej polovici budúceho roka.
Financovanie z rozpočtu kraja tvorilo popri povinnom päťpercentnom spolufinancovaní v rámci operačného programu (40 650 eur) aj ďalších takmer 267 tisíc eur na neoprávnené výdavky (interiér, stavebné práce, stavebný a autorský dozor) a vyše 166 tisíc eur za dodatočné technicky nevyhnutné práce (reštaurátorské práce, ústredné kúrenie, klampiarske výrobky, sadové úpravy). Zhotoviteľom bolo Združenie SMS KAPA Sentinel, projektantom Ing. Mikuláš Ľaš, HPK engineering a.s. Košice.
Po rekonštrukcii sa rozšíria výstavno-prezentačné priestory Baníckeho múzea, kde budú môcť byť vystavované doteraz nevyužité banské stroje, sú vytvorené predpoklady na interaktívne aktivity návštevníkov spojené s využitím audiovizuálnej techniky. Vo vynovené priestoroch bude inštalovaná nová bansko-hutnícka expozícia, ktorá bude predstavovať prierez históriou gemerského baníctva a hutníctva, chronologicky, od praveku po súčasnosť s ukážkami prvotných dobývacích pracovných nástrojov, dopravných prostriedkov, banskej meračskej a osvetľovacej techniky a technická kópia stredovekej tabuľovej maľby Metercia. Súčasťou expozície budú diorámy, ako reakcia na nové trendy v múzejníctve.
Účelový objekt Expozície baníctva a hutníctva Gemera, národná kultúrna pamiatka, ako jeden z objektov Baníckeho múzea začali stavať v roku 1905 a je najstaršou budovou postavenou pre bansko-hutnícke múzejníctvo v strednej Európe.
V súčasnosti plní funkciu okresného vlastivedného múzea so špecializáciou na baníctvo a hutníctvo spišsko-gemerského Rudohoria. V zbierkovom fonde má približne 49 tisíc muzeálií.
Vo vynovených priestoroch bude možné absolvovať jazdu na banskej železničke, využiť novú interaktívnu miestnosť, ponúknuť prezentácie kultúrno-výchovnej činnosti a tvorivé dielne na nádvorí, predviesť vŕtaciu techniku a skvosty zlievarenských produktov.
Košický samosprávny kraj, ako zriaďovateľ pamäťových a fondových inštitúcií a ako vlastník nehnuteľných kultúrnych pamiatok, získal nenávratné finančné prostriedky z Regionálneho operačného programu, opatrenie 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov. Realizoval tieto projekty:
Provinčný dom v Spišskej Novej Vsi – rekonštrukcia a modernizácia
Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave
Kaštieľ v Trebišove – obnova národnej kultúrnej pamiatky
Kaštieľ Trebišov – obnova jazdiarne
Astronomický areál – rekonštrukcia Moussonovho domu a parku
Rekonštrukcia budovy hlavného kaštieľa Zemplínskeho múzea v Michalovciach
Revitalizácia depozitára Východoslovenského múzea v Košiciach – Šaci
Letohrádok Dardanely v Markušovciach
Po náročných rekonštrukciách sú všetky stavby okrem Zemplínskeho múzea v Michalovciach skolaudované.
Gabriella Badin
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).