V rámci slávnostného zahájenia vystúpili s príhovormi Ondrej Bernát, riaditeľ Úradu Košického samosprávneho kraja, Pavol Burdiga, primátor Mesta Rožňava, a Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea. Po slávnostnom prestrihnutí pásky hostia absolvovali prehliadku výstavy dobových fotografií parného vozidla Škoda SENTINEL, ako aj a vnútorných a vonkajších priestorov areálu.
Projekt „Zážitkové centrum SENTINEL“ bol realizovaný z Regionálneho operačného programu, z prioritnej osi 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov. Európska únia ho spolufinancovala vo výške 85 %, ďalších 10 % smerovalo zo štátneho rozpočtu SR. Celkové výdavky boli 1,246 milióna eur, z toho financovanie z rozpočtu KSK dosiahlo takmer 474 tisíc eur. Projekt sa realizoval od júla 2015 do mája 2016.
Dlhé roky bola budova múzea s bansko-hutníckou expozíciou v zlom technickom stave, neodkladne bolo treba vysušiť murivo, urobiť nové omietky a fasádu, podlahy, rozvody elektriny, vymeniť okná a okenice, renovovať sociálne zariadenia, upraviť okolie. Chýbal aj priestor pre nadrozmerné exponáty a krytá plocha pre zbierkové predmety na nádvorí múzea. Preto bolo zámerom projektu zatraktívnenie objektu a vytvorenie priestorov pre interakciu rôznych sfér kultúrneho a spoločenského života.
Výsledkom projektu je aj nová prístavba s galériou, kde sú umiestnené technické unikáty: parný nákladný automobil Škoda SENTINEL (1924-1935) – jediný na Slovensku a cestný parný valec (1883) – tretí najstarší na svete. V exteriéroch areálu je vystavená jedinečná zbierka banských lokomotív a nakladačov. V súčasnosti je ešte areál pre verejnosť zatvorený, ale novú Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera a aj celý zrekonštruovaný komplex múzeum plánuje sprístupniť v prvej polovici budúceho roka.
Financovanie z rozpočtu kraja tvorilo popri povinnom päťpercentnom spolufinancovaní v rámci operačného programu (40 650 eur) aj ďalších takmer 267 tisíc eur na neoprávnené výdavky (interiér, stavebné práce, stavebný a autorský dozor) a vyše 166 tisíc eur za dodatočné technicky nevyhnutné práce (reštaurátorské práce, ústredné kúrenie, klampiarske výrobky, sadové úpravy). Zhotoviteľom bolo Združenie SMS KAPA Sentinel, projektantom Ing. Mikuláš Ľaš, HPK engineering a.s. Košice.
Po rekonštrukcii sa rozšíria výstavno-prezentačné priestory Baníckeho múzea, kde budú môcť byť vystavované doteraz nevyužité banské stroje, sú vytvorené predpoklady na interaktívne aktivity návštevníkov spojené s využitím audiovizuálnej techniky. Vo vynovené priestoroch bude inštalovaná nová bansko-hutnícka expozícia, ktorá bude predstavovať prierez históriou gemerského baníctva a hutníctva, chronologicky, od praveku po súčasnosť s ukážkami prvotných dobývacích pracovných nástrojov, dopravných prostriedkov, banskej meračskej a osvetľovacej techniky a technická kópia stredovekej tabuľovej maľby Metercia. Súčasťou expozície budú diorámy, ako reakcia na nové trendy v múzejníctve.
Účelový objekt Expozície baníctva a hutníctva Gemera, národná kultúrna pamiatka, ako jeden z objektov Baníckeho múzea začali stavať v roku 1905 a je najstaršou budovou postavenou pre bansko-hutnícke múzejníctvo v strednej Európe.
V súčasnosti plní funkciu okresného vlastivedného múzea so špecializáciou na baníctvo a hutníctvo spišsko-gemerského Rudohoria. V zbierkovom fonde má približne 49 tisíc muzeálií.
Vo vynovených priestoroch bude možné absolvovať jazdu na banskej železničke, využiť novú interaktívnu miestnosť, ponúknuť prezentácie kultúrno-výchovnej činnosti a tvorivé dielne na nádvorí, predviesť vŕtaciu techniku a skvosty zlievarenských produktov.
Košický samosprávny kraj, ako zriaďovateľ pamäťových a fondových inštitúcií a ako vlastník nehnuteľných kultúrnych pamiatok, získal nenávratné finančné prostriedky z Regionálneho operačného programu, opatrenie 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov. Realizoval tieto projekty:
Provinčný dom v Spišskej Novej Vsi – rekonštrukcia a modernizácia
Zážitkové centrum SENTINEL v Rožňave
Kaštieľ v Trebišove – obnova národnej kultúrnej pamiatky
Kaštieľ Trebišov – obnova jazdiarne
Astronomický areál – rekonštrukcia Moussonovho domu a parku
Rekonštrukcia budovy hlavného kaštieľa Zemplínskeho múzea v Michalovciach
Revitalizácia depozitára Východoslovenského múzea v Košiciach – Šaci
Letohrádok Dardanely v Markušovciach
Po náročných rekonštrukciách sú všetky stavby okrem Zemplínskeho múzea v Michalovciach skolaudované.
Gabriella Badin
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.