Účelovú budovu obrazárne dal v roku 1909 postaviť Dionýz Andrássy (1835 – 1913), vtedajší majiteľ krásnohorského panstva a známy mecén umenia, aby tu umiestnil svoju hodnotnú zbierku výtvarných diel, plastík a knižnicu. Prízemná budova s pôdorysom gréckeho kríža bola realizovaná podľa projektu budapeštianskeho architekta Dezidera Hültla. Obrazáreň od svojho otvorenia v júni 1909 až do smrti svojho majiteľa v roku 1913 slúžila plne svojmu účelu.
V tejto nádhernej secesnej stavbe, ktorá sa nachádza v centre obce Krásnohorské Podhradie, od júna tohto roku prebiehal projekt Picturae Artis - Dionýz Andrássy a jeho obrazáreň, ktorý sa realizoval v rámci výzvy Po stopách osobností Košického kraja. Vďaka podpore programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita získalo Banícke múzeum v Rožňave investíciu vo výške 5.854,20 Eur. Cieľom projektu je sprostredkovať širokej verejnosti odkaz významného mecéna umenia, Dionýza Andrássyho, a prilákať návštevníkov malebného regiónu Gemer. Projekt zahŕňal menšie rekonštrukčné práce, akými sú kompletná rekonštrukcia elektrickej siete v budove, drobné opravy omietok a vymaľovanie interiéru. Dlhodobejším cieľom je pravidelná každoročná inštalácia výstavy výtvarného umenia a sprístupnenie príťažlivej budovy obrazárne pre verejnosť počas sezóny. Súčasťou projektu je vydanie propagačných materiálov a reklamných pútačov, ktoré majú zvýšiť informovanosť všetkých návštevníkov obce a okolitého regiónu. Tieto aktivity sú v prepojení s ďalšími miestnymi partnermi zamerané na budovanie miestnej siete ponuky cestovného ruchu pre návštevníkov obce a blízkeho okolia.
V súvislosti s finalizáciou projektu prijmite dňa 14.10.2016 pozvanie na seminár o secesnom umení, architektúre a osobe Dionýza Andrássyho, s ktorým je obrazáreň neodmysliteľne spätá. Na účastníkov seminára čakajú sprievodné aktivity, akými je umelecký program Základnej umeleckej školy Rožňava a prezentácia výtvarných diel Kolomana Tichyho z fondov múzea.
Pavol Horváth
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa