Košikárstvo na Gemeri patrilo medzi dôležité remeslá, predovšetkým vo vidieckom prostredí. Prírodné podmienky poskytovali dostatok vhodných surovín. Naši predkovia vyrábali z ohybných prírodných materiálov rôzne výrobky, ktoré im zjednodušovali život. Pletením sa vyrábali nádoby, povrazy, košíky, nábytok a aj ploty či stavby. Dnes tieto zručnosti prežívajú ako jarmočné remeslá alebo ako záujmové aktivity na kurzoch napr. košikárstva. Našou aktivitou sme chceli nadviazať na túto tradíciu a zároveň upriamiť pozornosť na súčasný význam tohto remesla.
V galérii sme preto pripravili zaujímavý program pre deti, ktorý bol spojený s výstavou a prezentáciou predmetov ako tradičného tak aj súčasného využitia tohto remesla. Interaktívnu tvorivú dielňu sme začali teoretickou časťou, a to prednáškou etnografa Baníckeho múzea Martina Kováča o histórii košikárstva, ktorú doplnilo premietnutie krátkeho dokumentárneho filmu o tradičnej výrobe košíka z lubov – tzv. košiara (záznam bol natočený na Silici so žijúcim 80-ročným remeselníkom. Nasledovala prehliadka zbierkových predmetov z fondov Baníckeho múzea i zo zbierok súkromných inštitúcií a remeselníkov, ktorú sme obohatili s „poznávačkou“ potrebného použitého materiálu (prútie, korene z drevín, luby, kukuričné šúpolie, pálka). Spomínané prírodné materiály košikárov účastníci Živého múzea nielen naživo videli, ale mohli sa ich dotknúť a spoznať tak ich vlastnosti. Praktická časť Živého múzea zahŕňala ukážka výroby prúteného košíka, ktorú predviedol gemerský remeselník Béla Rigó zo Silickej Jablonice. Prezradil nám, že sa tejto činnosti venuje už 16 rokov. Samotná výroba vlastného predmetu sa prebiehala pod vedením košikára Bélu Rigóa, múzejného pedagóga Gabrielly Badin a lektorky Ingrid Liptákovej. Pracovali sme s pedigom, z ktorého sme podľa úrovne zručnosti detí vytvárali malé košíčky, zvieratká (rybičky, vtáčiky) a rôznofarebné kvietky. Na záver si mohli získané vedomosti mladší i starší žiaci upevniť náučnými hrami. Rozmanitosť prezentovaných košikárskych výrobkov umožnilo lepšie zapamätať pexeso vytvorené zo snímok zbierkových predmetov z fondov múzea, osemsmerovka s ukrytými košikárskymi pojmami a omaľovánka.
Tvorivá dielňa bola pôvodne naplánovaná na mesiac október, ale vzhľadom na zvýšený záujem cieľovej skupiny (deti a školy) dielne prebiehali aj počas novembra, s cieľom uspokojiť všetkých záujemcov.
Na projekte sme aktívne spolupracovali s Divadlom rozprávok v Rožňave a so Združením gemerských remeselníkov.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Gabriella Badin
Foto: Janka Vaisová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.