prezentuje potápačskú techniku a výstroj používanú pri výcviku potápačov v priestore bývalého Československa, s dôrazom na československú produkciu. Vystavené sú rôzne typy a varianty potápačskej techniky – od kompletov potápačských neoprénových oblekov, pogumovaných kompletov, potápačských masiek a plutiev, potápačskej dýchacej automatiky, tlakových fliaš, alebo potápačských viest až potápačské doplnky, ako sú potápačské nože, harpúny, svietidlá, hĺbkomery, kompasy, hodinky, vodotesné puzdrá na fotoaparáty a kamery pre fotografovanie a filmovanie pod vodou. Doplnením potápačskej techniky je vizuálne zaujímavý súbor fotografií približujúci atmosféru vrakov, zábery potápania v rôznych lokalitách sveta alebo makrofotografie živočíchov sladkých a slaných vôd. Výstavu môžete navštíviť do 30. apríla 2017. Akvizíciu potápačskej zbierky z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Výstava Vtáky Gemerskej pahorkatiny, prezentuje výsledky desaťročného výskumu vtáctva gemerskej časti Bodvianskej pahorkatiny, kde bolo zaznamenaných 129 druhov vtákov, z toho 90 hniezdičov a 20 druhov európskeho významu. Návštevník má jedinečnú príležitosť bližšie spoznať vtáctvo Gemerskej pahorkatiny pomocou dermoplastických preparátov, fotografií a krátkych popisov a vychutnať si atmosféru údolí miestnych potokov s lúkami prostredníctvom nahrávok vtáčieho spevu, ktorý sa územím nesie počas jarných rán. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a navštíviť ju môžete do 10. mája 2017.
12. a 19. apríla 2017 v čase od 16:00 do 17:00 budú v múzeu prebiehať prednášky, na ktorých sa návštevníci naučia rozlišovať vtáčích obyvateľov Gemerskej pahorkatiny nielen podľa vzhľadu, ale aj spevu a iných zvukových prejavov (napr. strnádka obyčajná, škovránok poľný, slávik obyčajný, dudok chochlatý, chrapkáč poľný, penica čiernohlavá, červienka obyčajná, tesár čierny, sova dlhochvostá, kuvik obyčajný a mnoho ďalších). Detailnejšie sa zoznámia s Gemerskou pahorkatinou, so spôsobom a výsledkami výskumu na tomto území. Dĺžka prednášky je 60 minút a prednášať bude RNDr. Monika Gálffyová, biologička Gemersko-malohontského múzea a autorka výstavy. Vstupné na každú prednášku je 1 €.
Predmetom mesiaca apríl bude drevená soška Krista.
Vzkrieseniu Ježiša Krista je zasvätený najväčší kresťanský sviatok Veľká noc, ktorá tento rok pripadá práve na apríl. Drobná plastika meria 16 cm a predstavuje postavu Krista odetú v bedernej rúške s tŕňovou korunou ako sedí na skale a pravou rukou si podopiera sklonenú hlavu. O okolnostiach nadobudnutia tohto predmetu do zbierok múzea sa dozvedáme z dobového periodika Gömör-Kishont z dňa 12. marca 1905. Sošku múzeu daroval lekárnik József Kishonti, ktorý mal v prenájme lekáreň „U leva“ na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote. Pôvodne však soška patrila známemu maďarskému básnikovi a spisovateľovi Imre Madáchovi (1823 - 1864), o čom svedčí nápis „Madách Imre ereklyéje“ (Relikvia Imre Madácha). Básnik Imre Madách sa narodil aj zomrel v Dolnej Strehovej, kde sa dnes v kaštieli Madáchovcov nachádza expozícia venovaná jeho životu a dielu. Bol známy najmä dramatickou básňou Tragédia človeka, v ktorej vyjadril svoje sklamanie z porážky revolúcie 1848/49. Posledné roky svojho života strávil v rodinnom kaštieli v Dolnej Strehovej, kde bol u neho častým hosťom aj miestny katolícky farár Gusztáv Divald. A práve jemu Madách daroval túto malú drevenú sošku so slovami: „Svätý otče táto vzácna relikvia viacej prislúcha Vám, uchovajte ju verne.“ Divald na konci svojho života sošku prenechal už spomínanému lekárnikovi József Kishontimu, ktorý ju v roku 1905 daroval vtedajšiemu Gemerskému župnému múzeu.
Všetkých srdečne pozývame na prehliadku piateho najstaršieho múzea na Slovensku (1882), ktoré 3. septembra 2017 oslávi 135 rokov svojej existencie. Ďalšie informácie nájdete na www.gmmuzeum.sk.
Autor tlačovej správy: Mgr. Martina Mareková (PR-referentka GMM)
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).