prezentuje potápačskú techniku a výstroj používanú pri výcviku potápačov v priestore bývalého Československa, s dôrazom na československú produkciu. Vystavené sú rôzne typy a varianty potápačskej techniky – od kompletov potápačských neoprénových oblekov, pogumovaných kompletov, potápačských masiek a plutiev, potápačskej dýchacej automatiky, tlakových fliaš, alebo potápačských viest až potápačské doplnky, ako sú potápačské nože, harpúny, svietidlá, hĺbkomery, kompasy, hodinky, vodotesné puzdrá na fotoaparáty a kamery pre fotografovanie a filmovanie pod vodou. Doplnením potápačskej techniky je vizuálne zaujímavý súbor fotografií približujúci atmosféru vrakov, zábery potápania v rôznych lokalitách sveta alebo makrofotografie živočíchov sladkých a slaných vôd. Výstavu môžete navštíviť do 30. apríla 2017. Akvizíciu potápačskej zbierky z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Výstava Vtáky Gemerskej pahorkatiny, prezentuje výsledky desaťročného výskumu vtáctva gemerskej časti Bodvianskej pahorkatiny, kde bolo zaznamenaných 129 druhov vtákov, z toho 90 hniezdičov a 20 druhov európskeho významu. Návštevník má jedinečnú príležitosť bližšie spoznať vtáctvo Gemerskej pahorkatiny pomocou dermoplastických preparátov, fotografií a krátkych popisov a vychutnať si atmosféru údolí miestnych potokov s lúkami prostredníctvom nahrávok vtáčieho spevu, ktorý sa územím nesie počas jarných rán. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a navštíviť ju môžete do 10. mája 2017.
12. a 19. apríla 2017 v čase od 16:00 do 17:00 budú v múzeu prebiehať prednášky, na ktorých sa návštevníci naučia rozlišovať vtáčích obyvateľov Gemerskej pahorkatiny nielen podľa vzhľadu, ale aj spevu a iných zvukových prejavov (napr. strnádka obyčajná, škovránok poľný, slávik obyčajný, dudok chochlatý, chrapkáč poľný, penica čiernohlavá, červienka obyčajná, tesár čierny, sova dlhochvostá, kuvik obyčajný a mnoho ďalších). Detailnejšie sa zoznámia s Gemerskou pahorkatinou, so spôsobom a výsledkami výskumu na tomto území. Dĺžka prednášky je 60 minút a prednášať bude RNDr. Monika Gálffyová, biologička Gemersko-malohontského múzea a autorka výstavy. Vstupné na každú prednášku je 1 €.
Predmetom mesiaca apríl bude drevená soška Krista.
Vzkrieseniu Ježiša Krista je zasvätený najväčší kresťanský sviatok Veľká noc, ktorá tento rok pripadá práve na apríl. Drobná plastika meria 16 cm a predstavuje postavu Krista odetú v bedernej rúške s tŕňovou korunou ako sedí na skale a pravou rukou si podopiera sklonenú hlavu. O okolnostiach nadobudnutia tohto predmetu do zbierok múzea sa dozvedáme z dobového periodika Gömör-Kishont z dňa 12. marca 1905. Sošku múzeu daroval lekárnik József Kishonti, ktorý mal v prenájme lekáreň „U leva“ na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote. Pôvodne však soška patrila známemu maďarskému básnikovi a spisovateľovi Imre Madáchovi (1823 - 1864), o čom svedčí nápis „Madách Imre ereklyéje“ (Relikvia Imre Madácha). Básnik Imre Madách sa narodil aj zomrel v Dolnej Strehovej, kde sa dnes v kaštieli Madáchovcov nachádza expozícia venovaná jeho životu a dielu. Bol známy najmä dramatickou básňou Tragédia človeka, v ktorej vyjadril svoje sklamanie z porážky revolúcie 1848/49. Posledné roky svojho života strávil v rodinnom kaštieli v Dolnej Strehovej, kde bol u neho častým hosťom aj miestny katolícky farár Gusztáv Divald. A práve jemu Madách daroval túto malú drevenú sošku so slovami: „Svätý otče táto vzácna relikvia viacej prislúcha Vám, uchovajte ju verne.“ Divald na konci svojho života sošku prenechal už spomínanému lekárnikovi József Kishontimu, ktorý ju v roku 1905 daroval vtedajšiemu Gemerskému župnému múzeu.
Všetkých srdečne pozývame na prehliadku piateho najstaršieho múzea na Slovensku (1882), ktoré 3. septembra 2017 oslávi 135 rokov svojej existencie. Ďalšie informácie nájdete na www.gmmuzeum.sk.
Autor tlačovej správy: Mgr. Martina Mareková (PR-referentka GMM)
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-