Obsahovo sa zborník člení na kapitoly podľa odborov zastúpených v múzeu, a to: prírodné vedy, archeológia, história, etnológia a história umenia.
V najnovšom 12. ročníku zborníka sa čitatelia z oblasti prírodných vied môžu oboznámiť s výskytom a rozšírením kuvika obyčajného v južnej a centrálnej časti Rimavskej kotliny ako aj s neobvyklým správaní labutí hrbozobých vo Včelinciach, čo je vlastne doplnením štúdie z predchádzajúceho ročníka zborníka. Autorkou oboch príspevkov je Monika Gálffyová, biologička GMM. V odbore archeológia prinášame výsledky nedeštruktívneho geofyzikálneho prieskumu zaniknutého Kostola sv. Michala (?) v Šuriciach, ktorý vykonal Ján Tirpák z Gemologického ústavu Fakulty prírodných vied UKF v Nitre v spolupráci s archeológom GMM Alexandrom Botošom. Alexander Botoš je zároveň autorom aj druhého príspevku, ktorý prináša výsledky archeologického výskumu na Hatvaniho ulici v Rimavskej Sobote. Zaujímavé nálezy keramických fajok pochádzajú z archeologického výskum na Muránskom hrade, o čom referujú autori Vladimír Mitáš a Róbert Malček. Regiónu Novohrad sa týka ďalší archeologický príspevok, z pera Róberta Malčeka a Viktórie Tittonovej, ktorý pojednáva o neskororenesančnom opevnení fiľakovského Dolného hradu. V odbore história sa témou baníctva zaoberajú autori Ján Kilík a Arpád Lőrincz. Viliam Stockmann a Štefan Koháry predstavujú prírodný a technický unikát Plešivskej planiny - tzv. Serényiho studňu. Príspevok Jána Aláča upriamuje pozornosť na často prehliadané svedectvá o minulosti, ktoré vo forme odkazov a záznamov môžeme nájsť na netradičných miestach v kostoloch, mlynoch, knihách a pod. Dejinám kokavských papierní sa vo svojej štúdii venuje Ján Žilák. Bohatý archív GMM skrýva mnohé dokumenty, na základe ktorých je možné čiastočne mapovať jednotlivé obdobia histórie múzea. Výsledkom vedecko-výskumnej úlohy historičky GMM Anity Tóthovej je aj príspevok Gemersko-malohontské múzeum v čase druhej svetovej vojny. Eleonóra Blašková sa venuje životu členov rodiny Kemenczkých a Szabó, ktorí hoci pôsobili prevažne v Košiciach ich miestom posledného odpočinku sa stal cintorín v Rimavskej Sobote. Osudy židovskej modlitebne v Tisovci približuje príspevok Dušana Hutku. V odbore etnológia nájdeme dva príspevky. O Zväze Cigánov – Rómov v okrese Rimavská Sobota píše etnologička GMM Ľudmila Pulišová a téme súkenníctva a gubárstva v Klenovci sa venuje etnologička Novohradského múzea a galérie v Lučenci 
Michaela Škodová. Posledným odborným celkom je história umenia a pamiatková starostlivosť. V rámci tohto odboru Angelika Kolár referuje o reštaurovaní a histórii predmetu zo zbierok GMM – veľkorozmerného sadrového reliéfu, ktorý znázorňuje založenie Uhorskej akadémie vied od sochára Barnabása Hollóa a Edita Kušnierová približuje záchranu historického organa z kostola v Brdárke. V závere zborníka prinášame krátku recenziu Leona Sokolovského, v ktorej predstavuje publikáciu Martina Rieckeho Dejiny Malohontského seniorátu.
Všetky príspevky zborníka sú recenzované odborníkmi z jednotlivých vedných odborov. Zostavovateľkou a zodpovednou redaktorkou je riaditeľka GMM Oľga Bodorová. Zborník je určený širokému okruhu záujemcov a priaznivcom prírody, histórie, hmotnej a duchovnej kultúry regiónu Gemer-Malohont. Je tiež určený žiakom a študentom nakoľko obsahuje príspevky, ktoré dopĺňajú učivo na úrovni všetkých typov škôl.
Vydanie zborníka z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a je možné si ho zakúpiť v pokladni GMM za cenu 4€.
Mgr. Angelika Kolár,
historička umenia GMM
a výkonná redaktorka zborníka































S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.