Myšlienky založenia múzea mestského charakteru
Myšlienka založenia Mestského múzea v Rožňave sa zrodila už v roku 1876, kedy bol v Rožňave založený Muzeálny spolok. V období počiatkov Bansko-hutníckeho múzea sa aktivizovalo aj samotné mesto Rožňava, kedy v radoch Rožňavského kultúrno-vzdelávacieho spolku vznikla myšlienka založiť v Rožňave múzeum mestského charakteru. V roku 1907 bola vytvorená muzeálna komisia na čele s Dr. Rudolfom Hazslinszkym. Pracovala v mimoriadne ťažkých podmienkach.
1912 – vznik Mestského múzea v Rožňave
Pri zrode Mestského múzea stáli rožňavskí mestskí vzdelanci na čele s predsedom Rožňavského kultúrno-vzdelávacieho spolku Ladislavom Rézom (1867 – 1924) a stredoškolskí profesori, z ktorých iniciatívne vynikol Dr. Rudolf Hazslinszky, ktorý sa stal jeho prvým riaditeľom. Hlavným cieľom založenia Mestského múzea bola myšlienka zachrániť historické pamiatky mesta a neskôr aj okolia. Základom pre muzeálny fond mali byť staré relikvie a predmety uchované u obyvateľov mesta, prípadne inštitúcií.
Dr. Rudolf Hazslinszky – prvý riaditeľ Mestského múzea
Prvý riaditeľ múzea Dr. Rudolf Hazslinszky (1869 – 1914), historik, profesor, novinár a muzeológ, videl podstatu muzeálnej činnosti vo vytváraní zbierok, ktoré považoval za informačnú základňu poznávania. Ako profesor evanjelického hlavného gymnázia v Rožňave využíval zbierky vo výuke i v mimoškolskej výchove. Do muzeálnej činnosti zapojil aj svojich žiakov na gymnáziu.
Pre potreby múzea boli pridelené priestory v budove Mestského domu. V roku 1912 bola otvorená prvá expozícia Mestského múzea. Na stránkach miestneho týždenníka Rozsnyói Híradó (Rožňavský spravodaj) sa začali objavovať informácie o nadobudnutí a stave zbierok. Tento rôznorodý materiál bol vzácny, pretože tvoril základ pre rozvíjajúcu sa múzejnú činnosť.
Koloman Tichy a medzivojnová činnosť múzea
Počas 1. svetovej vojny bola činnosť Mestského múzea zakázaná. Múzeum obnovilo svoju činnosť v roku 1924. Jeho riaditeľom sa stal historik, etnograf, maliar a grafik Koloman Tichy (1888 – 1968). Vďaka všestranne vzdelanému riaditeľovi bolo múzeum v období medzi dvoma vojnami mimoriadne aktívne.
Zbierky múzea boli presťahované do malej prízemnej miestnosti v budove Markovej manufaktúry na spracovanie kože. V roku 1930 získalo Mestské múzeum vhodnejšie priestory v rádovom dome premonštrátov, kde v máji 1931 otvorilo skromnú expozíciu. Zbierkový fond múzea možno charakterizovať ako regionálny – všeobecne historický.
Záchrana zbierok
Mestské múzeum v Rožňave si za niekoľko rokov vybudovalo cennú, odborníkmi vysoko hodnotenú zbierku. Vďaka intenzívnej zbierkotvornej činnosti múzea, na čele s riaditeľom Kolomanom Tichym, pribudli do jeho zbierok vzácne muzeálie dokumentujúce rožňavské cechy. Riaditeľa Tichyho stálo nemálo úsilia, aby sa tieto vzácne regionálie, ako aj mnoho ďalších, nedostali do zbierok Národného múzea v Prahe.
V roku 1938 vplyvom politických udalostí, po obnovení rádu premonštrátov, muselo múzeum používané miestnosti urýchlene opustiť. Zbierky, zabalené do škatúľ, boli uložené v jednej miestnosti Bansko-hutníckeho múzea. Tento krok bol jedným z pohnútok zlúčenia oboch rožňavských múzeí.
1940 – zlúčenie dvoch rožňavských múzeí
V roku 1940 sa dve rožňavské múzeá zlúčili. Názov múzea bol stanovený na Rožňavské bansko-hutnícke a mestské múzeum. Riaditeľom sa stal Koloman Tichy, ktorý okrem územia mesta prevádzal zber na území celého Gemera a ako výtvarník kreslením dokumentoval ojedinelé stavby, ľudovú architektúru a pod.
Prvá stála expozícia zjednoteného múzea bola otvorená v roku 1943 a delila sa na dve časti: bansko-hutnícku a všeobecne historickú.
V roku výročí
Banícke múzeum v Rožňave si v roku 2017 pripomína dve výročia - 115. výročie založenia Baníckeho múzea v Rožňave a 105. výročie vzniku Mestského múzea, ktorého zbierkové predmety uchováva vo svojich fondoch dodnes.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
| Obr. 1 Ladislav Réz, predseda Rožňavského kultúrno-vzdelávacieho spolku Zdroj: Reformovaný farský úrad Rožňava |
Obr. 2 Dr. Rudolf Hazslinszky. Fotografia prvého riaditeľa Mestského múzea v Rožňave Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave. Foto: S. Holečková |
Obr. 3 Koloman Tichy, riaditeľ Mestského múzea v Rožňave po obnovení jeho činnosti v roku 1924
|
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-