Pôvodný latinský názov Commentarrii in sex libros Pedacii Dioscoridis je jednou z najvýznamnejších botanických kníh 16. storočia. Jeho autorom bol taliansky lekár a botanik Pietro Andrea Mattioli (1501 – 1577). Matthioli knihu neustále rozširoval a aktualizoval, takže sa od seba jednotlivé autorizované vydania líšia rozsahom a podobou. Prvá verzia textu herbára vyšla taliansky v Benátkach v roku 1544. Herbár mal od začiatku radu drevorytových ilustrácií. Tadeáš Hájka z Hájku preložil herbár do češtiny, rozšíril ho o vlastné poznámky a vydal dielo v českom jazyku roku 1562 u Jiřího Melantricha z Aventýnu. Toto vydanie neznamená prevrat len v českej botanickej vede, ale prináša nové prvky aj do ilustračnej výzdoby. Štočky týchto ilustrácií však Matthioli po dokončení tlače odviezol z Prahy.
Roku 1586 vyšla vo Frankfurte nová nemecká úprava Herbáře Joachima Cameraria (po Matthioliho smrti), doplnená ilustráciami Konráda Gesnera. Daniel Adam z Veleslavína spoločne s Adamom Hubertom túto knihu preložili a vydali v roku 1596. Pre toto druhé české vydanie získali aj typografický materiál vrátane 400 obrazov rastlín (boli síce menšie oproti pôvodnému vydaniu, no botanicky presnejšie). Zmenil sa aj názov herbára z pôvodného Herbář jinak Bylinář na Herbář aneb Bylinář. Nový preložený text sa rozsahom kryje so znením T. Hájka z Hájku, ale je doplnený pasážami z iných cudzojazyčných herbárov. Názvy rastlín sa v
 |
 |
ňom uvádzajú v siedmych jazykoch. Fascinujúco rozsiahle registre obsahujú latinsko-česko-poľskú názvoslovnú konkordanciu. Herbár je písaný staročeským jazykom (česká slovná zásoba od prvých písomných prameňov do roku 1500) tzv. bratrským pravopisom (ustálil sa po vydaní kníhtlače, vydávaný Jednotou bratskou).
Knižnica Baníckeho múzea v Rožňave vlastní Herbár od roku 1991. Ide o znovu vydanie (dotlač) pôvodného českého vydania Herbára z roku 1596 s príveskom zošitov značených 1 – 70. Novočeský preklad v zošitoch pôvodného herbára, vydaný nakladateľstvom B. Kočí, Masarykovo nábřeží 14, Praha I. v roku 1924 je bez ilustrácií. Samotný herbár obsahuje predhovor, jadro, krátku správu o rozličnom pálení a destilovaní vôd, register všetkých mien, rastlín, bylín (v češtine, latinčine, nemčine, gréčtine, arabčine, francúzštine a iných jazykoch) a sumár všetkých chorôb a neduhov písaný v češtine a latinčine. Väzba knihy je pevná, viazaná. Na jej chrbte sa nachádzajú kožené puklice (kvôli ochrane), názov knihy a meno autora. Jej rozmery sú 26 x 35 cm. Jeho vzácnosť tak spočíva v botanickom, medicínskom ale najmä etnografickom a historickom aspekte. Z dostupných zdrojov spracovala: Petronela Bodnárová
Fotografie: Janka Vaisová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.